Kultura

U Homielskim rajonie realizujecca ŭnikalny prajekt «Hrabaŭski park» pry padtrymcy ES

Sa studzienia pa maj 2014 hoda adździeł adukacyi, sportu i turyzmu Homielskaha rajvykankama pry padtrymcy pradstaŭnictva zarehistravanaha tavarystva Deutscher Volkshochschul-Verband e.V. (FRH) u Biełarusi realizuje prajekt «Hrabaŭski park» pa zachavańni i raźvićci historyka-kulturnaj i pryrodnaj spadčyny vioski Hrabaŭka Homielskaha rajona.

Prajekt finansujecca Jeŭrapiejskim sajuzam i DVV international (sa srodkaŭ Fiederalnaha ministerstva ekanamičnaha supracoŭnictva i raźvićcia). 

Jak paviedamlaje Homielski rajvykankam, 17 maja adbudziecca kulminacyjnaje mierapryjemstva prajekta — adkryty rehijanalny fiestyval «Hrabaŭskaja intermiedyja». Jaho prahramaj praduhledžany pakaz teatralnych pastanovak, praca čajnaj haścioŭni «Pad lipami», fotamajsterni «Śviatłapis dzion», muzykalna-tancavalnaha sałona, rycarskaha haradka, suvienirnaj łaŭki, vystava miascovaha miodu, praviadzieńnie ekskursij dla hrup pa parku XIX stahodździa z panskim vozieram, naviedvańnie historyka-etnahrafičnaha muzieja i muzieja pachaŭ. 

Hrabaŭka — adna z bujnych viosak Homielskaha rajona. Jaje asablivaściu źjaŭlajecca staražytnaja historyja, bahataja kulturnaja i pryrodnaja spadčyna. Da pačatku XX stahodździa Hrabaŭka znachodziłasia va ŭłasnaści rodu Faščaŭ, jakija zrabili istotny ŭniosak u raźvićcio vioski: tut było adkryta narodnaje vučylišča, zakładzieny park i sad, zasnavany zavody, vodnyja i vietranyja młyny. 

Na sajcie prajekta «Hrabaŭski park» havorycca, što meta prahramy — «zachavać historyka-kulturnuju i pryrodnuju spadčynu vioski šlacham dałučeńnia da dziejnaści pa dobraŭparadkavańni abjektaŭ, rekanstrukcyi histaryčnych tradycyj i raźvićci turystyčnych pasłuh miascovych žycharoŭ».

U miežach prajekta prachodziać takija mierapryjemstvy, jak dobraŭparadkavańnie terytoryi mahilnaha sklepa Faščaŭ, stvareńnie muziejnaj ekspazicyi pa historyi vioski i parku, majstar-kłasy pa dekaratyŭna-prykładnym mastactvie. 

Naprykład, u krasaviku 2014 hoda ŭ miascovym dziciačym sadku adbyłosia adkryćcio muziejnaj ekspazicyi, pryśviečanaj historyi Hrabaŭki i rodu Faščaŭ. U sakaviku žychary Hrabaŭki stali ŭdzielnikami navučalnaha kursa «Teatralnaje mastactva». Na praciahu siami zaniatkaŭ słuchačy kursa aznajomilisia z asnovami teatralnaj kultury i akciorskaha majsterstva, treniravali svajo sceničnaje maŭleńnie i sceničnyja ruchi, sprabavali siabie ŭ eciudnaj pracy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp sustreniecca ź lidarkaj vieniesuelskaj apazicyi2

ZŠA ŭzvažvajuć nastupny krok u dačynieńni da Irana — i sutykajucca sa składanym vybaram

Na vajnie zahinuŭ pradstaŭnik źnikajučaha naroda — chłopiec pražyŭ usiaho 18 hadoŭ31

«Spakojna spaŭ i tolki pačuŭ: «Trymajciesia! Trymajciesia!» Pad Barysavam aŭtamabil vyniesła pad aŭtobus

«Efiekt Dolinaj» u Baranavičach: jak haradžanka pradała kvateru ašukancam i što było dalej3

Nievierahodnaja historyja pra dabryniu: kab zabrać chvoruju dziaŭčynku z maci, va Ukrainie ciahnik zrabiŭ prypynak pa-za raskładam5

Źbili i zalili piarcovym hazam: na biełarusa i jahonuju dziaŭčynu napali ŭ navahodniuju noč pad Varšavaj12

«Pacibułum» Dudzinskaha: antyŭtopija i vytvorčy raman u adnym fłakonie15

Uładzimir Zialenski zaklikaŭ śviet dapamahčy narodu Irana zrynuć režym ajatoł4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Chto ź biełarusaŭ trapiŭ na pryjom da prezidenta Polščy ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić