Były staršynia vajennaha kamiteta NATA — adstaŭny niamiecki hienierał Charald Kujat prapanavaŭ uvieści na ŭschod Ukrainy, dzie haspadarać sieparatysty, sumiesnyja nataŭska-rasijskija stabilizacyjnyja siły, anałah kosaŭskaha KFOR. Jon vykazaŭ mierkavańnie, što inšym sposabam situacyju ŭ hetym rehijonie nie narmalizavać.
U intervju radyjostancyi Deutschlandfunk ŭ piatnicu, 30 maja, były hienieralny inśpiektar bundeśviera kanstatavaŭ, što ŭkrainskaja armija nie ŭ stanie ŭłahodzić paŭdniovy ŭschod Ukrainy, dypłamatyčnyja namahańni akazalisia biezvynikovymi, a Rasija, kali kali-niebudź i kantralavała sieparatystaŭ, to ciapier nie moža akazać na ich dziejsnaha ŭpłyvu.
«My pavinny źviarnucca da srodkaŭ, jakija dobra zarekamiendavali siabie ŭ minułym. Nam taksama nieabchodna paźbiehnuć situacyi, pry jakoj u Rasii nie zastaniecca inšaha vychadu, akramia jak pajści na ŭzbrojenaje ŭvarvańnie, kab stabilizavać situacyju, — skazaŭ Kujat. — Nam samim nieabchodna niešta zrabić, kab adnavić stabilnaść, i prymać miery treba sumiesna z Rasijaj, inakš nie atrymajecca. u hetaj situacyi mnie ŭjaŭlajecca razumnym prymianić madel, vykarystanuju ŭ Kosavie. Tady my zadziejničali vojski KFOR — mižnarodny stabilizacyjny kantynhient, jaki składajecca z zachodnich i rasijskich vajskoŭcaŭ», — rastłumačyŭ adstaŭny niamiecki hienierał.
Charald Kujat adznačyŭ, što spačatku, viadoma, nieabchodna ŭśviadomić, što dypłamatyčnym šlacham ničoha nie damahčysia. Jon taksama padkreśliŭ, što zhadanaja im madel dziejańniaŭ — całkam realnaja, da taho ž jana praduhledžana Asnovatvornym aktam ab stratehičnym partniorstvie pamiž NATA i Rasijaj.
«Inšaha rašeńnia ŭ dadzieny momant, pa-mojmu, nie isnuje», — reziumavaŭ były staršynia vajennaha kamiteta NATA.
Ciapier čytajuć
«Łukašenka pavinien panieści adkaznaść za saŭdzieł u rasijskaj ahresii». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy raskazaŭ pra novuju palityku ŭ dačynieńni da Biełarusi
Kamientary