Hramadstva1111

Šaramiet admoviŭsia ad teledebataŭ sa Starykievičam

Spadarožnikavy telekanał «Biełsat» pierad svaim startam, jaki pryznačany na 10 śniežnia, mieŭsia zapisać niekalki dyskusijnych tok‑šoŭ na roznyja temy.

Spadarožnikavy telekanał «Biełsat» pierad svaim startam, jaki pryznačany na 10 śniežnia, mieŭsia zapisać niekalki dyskusijnych tok‑šoŭ na roznyja temy.

U pieradačach voźmuć udzieł viadomyja ŭ Biełarusi palityki, žurnalisty, dziejačy kultury. Aŭtar prahramy žurnalist Eduard Mielnikaŭ vystupiz ź inicyjatyvaj, kab u adnoj ź pieradač pryniali ŭdzieł redaktar internet‑partału «Salidarnaść» Alaksandar Starykievič i adzin z zasnavalnikaŭ sajtu «Biełorusckij partizan» Pavał Šaramiet.

Dyskusija miž žurnalistami pavinna była prachodzić na asnovie artykułu Alaksandra Starykieviča «BiełoRusckij partizan», dzie aŭtar padvierh krytycy dziejnaść adnajmiennaha sajtu, a taksama Partyi kamunistaŭ biełaruskaj. Jak kaža Eduard Mielnikaŭ, redaktar «Salidarnaści» adrazu pahadziŭsia ŭziać udzieł u pieradačy, a voś Šaramiet, nie patłumačyŭšy pryčyny, admoviŭsia.

My patelefanavali ŭ Maskvu Paŭłu Šaramietu, kab vyśvietlić padrabiaznaści.

«Tak, heta praŭda, što ja admoviŭsia ad udziełu ŭ tok‑šoŭ. Prosta ja nie zajmajusia hłupstvami. Liču, što ŭ biełaruskim hramadztvie i biaz hetaha chapaje bolš surjoznych prablem, jakija treba vyrašać terminova. Asabliva niezrazumieła mnie dziela čaho patrebnaja dyskusija ź jašče adnym niezaležnym žurnalistam, ź jakim my znachodzimsia pa adzin bok barykad? Ułasna kažučy, u čym sprava? Ja ni ŭ adnym svaim artykule nie zhadaŭ Alaksandra Starykieviča, nidzie nie asprečvaŭ jahonych dumak. Tady pra što nam spračacca pierad telehledačami? Ja nie źbirajusia zajmacca hetaj kłaŭnadaj, jakaja na karyść tolki voraham Biełarusi — pradstaŭnikam ułady. Ź ludźmi kštałtu Zimoŭskaha, ja, mahčyma, i padyskutavaŭ by, ale ž nie sa Starykievičam», — skazaŭ Pavał Šaramiet.

U svaju čarhu Alaksandar Starykievič maje na hetuju sytuacyju inšaje mierkavańnie.

«Ja dumaju, što Šaramiet prosta nia choča razduvać da absurdu svaje chistkija pazycyi, bo davieści svaju praŭdu ŭ efiry jamu budzie vielmi ciažka. Dumaju, što na hetym naša dyskusija nia skončycca. Najchutčej, što Šaramiet budzie vieści jaje ŭ formie manalohu, źmiaščajučy artykuły na «Partizanie». Pierakanany, što ŭ adkrytych teledebatach ad pazycyi Šaramieta mała b što zastałosia. Bo Pavał spracavaŭ u hetym vypadku vielmi nieprafesijna. Dobry žurnalist moža zaŭsiody zrabić z čornaha šeraje, ale, prabačcie, nia biełaje. Naturalna, što Paŭłu nia vielmi chočacca pryznavać svoj vidavočny prakoł, tamu ad jaho i pryjšła admova» — kaža A.Starykievič.

Kamientary11

Ciapier čytajuć

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim15

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim

Usie naviny →
Usie naviny

U Pieciarburhu 15‑hadovy školnik napaŭ z nažom na nastaŭnicu — jany abodva špitalizavanyja6

Alaksandra Zdaraviennava z Rečycy za «zdradu dziaržavie» asudzili da 10 hadoŭ kałonii i bujnoha štrafu1

Žurnalist Dźmitryj Siemčanka raskazaŭ, jak jaho sprabavali złamać u SIZA9

Spravaj viertuchaja Šynvize zaniałasia kryminalnaja palicyja Hiermanii9

Na palitviaźniaŭ užo sabrali ŭdvaja bolš za zapłanavanuju sumu. Zbor jašče možna padtrymać

Pamior kampazitar Viktar Kapyćko

Siarod vyzvalenych 13 śniežnia — samaja pažyłaja palitźniavolenaja

Jak vyhladaje kaścioł u Sapockinie paśla pažaru VIDEA2

Maksim Ryžankoŭ trapiŭ u bazu ŭkrainskaha «Miratvorca»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim15

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić