Litaratura1313

Viktar Marcinovič atrymaŭ premiju Jeŭrapiejskaha navukova-fantastyčnaha tavarystva

Biełaruski časopis «Kosmoport» unieśli ŭ Zału słavy jeŭrapiejskaj fantastyki jak najlepšy časopis, a piśmieńnik Viktar Marcinovič atrymaŭ zaachvočvalnuju ŭznaharodu.

36-aja kanviencyja Jeŭrapiejskaha navukova-fantastyčnaha tavarystva prajšła ŭ kancy žniŭnia ŭ Dublinie.

My pahutaryli ź piśmieńnikam pra niečakanuju ŭznaharodu.

«Naša Niva»: Viktar, što heta ŭvohule za premija za navukovuju fantastyku?

Viktar Marcinovič: Ja pra heta viedaju nie bolej, čym chto. Jaje daje jeŭrapiejskaja asacyjacyja navukovaj fantastyki, naminujuć nacyjanalnyja delehacyi, ja, mabyć, niekamu z nacyjanalnaj delehacyi spadabaŭsia. Pra hrašovy składnik niezrazumieła, mabyć svaje $100 tys. mnie varta pačakać jašče niekalki hadoŭ (śmiajecca).

«NN»: Nakolki niečakanaj była dla vas hetaja premija?

VM: Navina pra Jeŭrakon pryjšła tak: telefonny zvanok z ranicy, hłabalnaje adčuvańnie, što niechta prykałvajecca. Niahledziačy na toje, što vyraz «małady piśmieńnik-fantast Viktar Marcinovič» ciešyć jak pa žanry, tak i pa vieku, samu padzieju liču karysnaj — u Biełarusi šmat čytačoŭ, jakija tupiać u rusfant i ničoha svajho nie čytajuć. Dla ich heta nahoda źviarnucca da tvorčaści suajčyńnikaŭ, zrazumieć, što pa knihi, jakija apisvajuć ich žyćcio, varta iści nie na oz.by, jaki knihazboraŭskimi tvorami nie handluje, a na prastora.by, naprykład. Moža, darečy, heta padšturchnie i oz.by zacikavicca, što tam takoje adbyvajecca ŭ prozie Biełarusi.

Dla kalektyva časopisa «Kosmoport» uznaharoda taksama stała pryjemnaj niečakanaściu.

«My nie paśpieli zrabić vizy, kab trapić na kanviencyju. Ale tam braŭ udzieł adzin z ukrainskich aŭtaraŭ, ź jakim my supracoŭničajem. I jon vysunuŭ nas u naminacyi «Najlepšy časopis», u jakoj my i pieramahli, — raspavioŭ Michaił Dzieravianka, hałoŭny redaktar «Kosmoporta». — My navat samu ŭznaharodu jašče nie atrymali. Ale vielmi pryjemna, kaniečnie, asabliva ŭličvajučy toje, što našaje vydańnie zusim maładoje — časopis byŭ stvorany ŭ vieraśni minułaha hoda».

Jeŭrapiejskaje navukova-fantastyčnaje tavarystva było zasnavana na pieršym Jeŭrapiejskim Kanviencie navukovaj fantastyki ŭ Tryjeście (Italija) ŭ 1972 hodzie. Jano abjadnoŭvaje jak prafiesijnych litarataraŭ, tak i zvyčajnych amataraŭ žanra. U rozny čas uznaharody supołki atrymlivali takija metry, jak Hary Harysan, Stanisłaŭ Lem, Jien Benks.

Kamientary13

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

«Ja nie chaču adpuskać žyćcio». U piśmieńnicy Śviatłany Kurs rak na poźniaj stadyi10

«Ja nie chaču adpuskać žyćcio». U piśmieńnicy Śviatłany Kurs rak na poźniaj stadyi

Usie naviny →
Usie naviny

«Była hałodnaj, uzimku akazałasia bieź ciopłych rečaŭ». Susiedki raskazvajuć pra pamierłuju eks-palitźniavolenuju Hannu Kandracienka13

«4:30, ja siomaja ŭ čarzie». U Mazyry ludzi prychodziać za niekalki hadzin da adkryćcia palikliniki, kab trapić da traŭmatołaha4

Iłan Mask apublikavaŭ videa z robatam-humanoidam, jaki viesieła tančyć1

«Alo, ideołahi, vy tam zusim ku-ku?»: biełarus aburyŭsia šalonym koštam papiarovaha čyrvona-zialonaha ściažka12

Kanski kinafiestyval raspačniecca z troch filmaŭ pra vajnu va Ukrainie

Rasijskija vajskoŭcy zładzili hulniu na vyžyvańnie dla svaich sasłužyŭcaŭ: ź jamy moža vyjści tolki adzin VIDEA9

U stalicy Livii adbylisia ŭzbrojenyja sutyknieńni paśla zabojstva ŭpłyvovaha siłavika

Ułady Čačni pierajmianoŭvajuć znakavy ŭ historyi Čačenskich vojnaŭ horad10

ICAO pryznała adkaznaść Rasii za źbivańnie rejsa MH172

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja nie chaču adpuskać žyćcio». U piśmieńnicy Śviatłany Kurs rak na poźniaj stadyi10

«Ja nie chaču adpuskać žyćcio». U piśmieńnicy Śviatłany Kurs rak na poźniaj stadyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić