Hramadstva22

Biełarusy pa zadavolenaści žyćciom adčuvajuć siabie na adnym uzroŭni z Anhołaj, Konha, Małavi i Čechijaj

Samymi zadavolenymi žycharami płaniety vyjavilisia panamcy. Hruzija i Charvatyja — siarod samych nieščaślivych.

Sacyjałahičny instytut Gallup i kampanija Healthways z ZŠA apublikavali svoj štohadovy Hłabalny indeks dabrabytu (The Gallup-Healthways Global Well-Being Index), jaki adlustroŭvaje zadavolenaść nasielnictva roznych krain svaim žyćciom.

Indeks dabrabytu ŭpieršyniu byŭ praličany ŭ 2008 hodzie i składajecca z acenki žycharami piaci paramietraŭ dabrabytu: stupień samarealizacyi, sacyjalny, materyjalny dabrabyt, zdaroŭje, a taksama zadavolenaść svaim miescam žycharstva i jaho nasielnictvam. Pry hetym uzrovień zadavolenaści tym ci inšym pakazčykam maje trochuzroŭnievuju hradacyju.

Indeks farmirujecca šlacham adkazu respandentaŭ na 10 pytańniaŭ i adlustroŭvaje vyklučna subjektyŭnaje ŭnutranaje pačućcio dabrabytu, tamu na vyniki mohuć mocna ŭpłyvać nie abjektyŭnyja kolkasnyja pakazčyki, a, naprykład, asablivaści mientalitetu žycharoŭ toj ci inšaj krainy.

Samaj ščaślivaj krainaj u 2013 hodzie stała Panama: 61% žycharoŭ hetaj krainy zadavolenyja tryma ci bolš paramietrami dabrabytu. Na druhim miescy znachodzicca Kosta-Ryka (44%), za joj śleduje Danija (40%), Aŭstryja (39%), Brazilija (39%) Uruhvaj z Salvadoram (pa 37% u kožnaj krainie).

Samyja niaščasnyja krainy — Siryja i Afhanistan. Tolki adzin pracent nasielnictva tam adčuvaje dabrabyt pa troch ci bolš paramietrach. Za imi iduć Haici (3%), Demakratyčnaja Respublika Konha i Čad (pa 5%), Madahaskar, Uhanda i Bienin (pa 6%) i Charvatyja z Hruzijaj (pa7%).

Biełaruś nie ŭvajšła ni ŭ top, ni ŭ anty-top dabrabytu. Adnak biełarusy ŭ ščaści dalokija ad panamcaŭ: tolki 13% nasielnictva Biełarusi adčuvajuć vysokuju zadavolenaść tryma ci bolš paramietrami dabrabytu ź piaci. Pry hetym najbolšaja kolkaść u vyšejšaj stupieni zadavolenych biełarusaŭ prychodzicca na finansavy dabrabyt: 27%. A voś ź fizičnym dabrabytam isnujuć prablemy: tolki 11% biełarusaŭ maksimalna zadavolenyja hetym pakazčykam.

Pa ahulnym uzroŭni dabrabytu Biełaruś znachodzicca na adnoj prystupcy z Čechijaj, Anhołaj i Małavi, Konha,tolki 13% žycharoŭ jakich taksama zadavolenyja tryma ci bolš paramietrami svajho dabrabytu. U hłabalnaj ža pierśpiektyvie adno 17% ludziej zadavolenyja tryma ci bolš paramietrami dabrabytu ź piaci.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ23

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Žodzinam budujuć pryjomnik dla fiekalij ź Minska. Miascovyja suprać, ale pratestavać im nie dajuć10

«Dalej budzie zasucha». Na Paleśsi pierasychajuć bałoty, i heta moža mieć kiepskija nastupstvy2

Pieršyja «kalučyja» ahurki, bujaki pa 120 rubloŭ i maładaja bulba. Što i pa kolki ciapier na Kamaroŭcy?

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja29

Łukašyscki błohier, čyj kantent pryznali «ekstremisckim», praciahvaje zdymać roliki2

Leśnikam dazvolać pryvatyzavać arendnaje žyllo1

Mask hatovy pakinuć pasadu, bo «stamiŭsia ad napadak levych»16

Tajamničaje hniazdo znajšli ŭ lesie pad Starymi Darohami. Što heta moža być?6

Rasija moža napaści na Jeŭropu ŭžo ŭ 2027 hodzie18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ23

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić