Mierkavańni88

Na Biełaruskuju Jełačku ŭ Horadni pryjšło ŭ 4 razy bolej ludziej, jak letaś

Biełaruskaja Jełačka maje šancy stać tradycyjaj, bo zapatrabavana supolnaściu.

Uviečary 26 śniežnia ŭ Pałacy tekstylščykaŭ, jaki mieścicca ŭ samym centry horada, druhi raz adbyłosia śviatkavańnie Biełaruskaj jełački. Druhi raz – heta ŭžo tradycyja, ci jašče tolki pačatak? Zadaju ja sabie pytańnie.

U minułym hodzie ideja arhanizavać Jełačku ŭźnikła spantanna, padčas razmovy pra dzietak i ich patreby. Tady da Novaha hoda zastavałasia piatnaccać dzion…

Dziŭna, ale za termin dziesiaci dzion, niekalkim intuzijastam, jakija zhurtavalisia vakoł idei zrabić śviata dla biełaruskamoŭnych dzietak atrymałasia vyrašyć usie arhanizacyjnyja, finansavyja i tvorčyja pytańni źviazanyja z praviadzieńniem śviata. Ci nie praŭda, dobraj spravie ŭsio spryjaje? Ale tady atrymałasia. Choć było šmat ekspromtu, asabliva ŭ pracy pa scenaru. Hałoŭnaje, što atrymałasia – heta stvaryć pa-sapraŭdnamu ŚVIATOČNUJU atmaśfieru dla bolš jak piacidziesiaci dzietak i ich baćkoŭ, jakija pryjšli na śviatkavańnie.

U hetym hodździe, arhanizatary padyšli bolš surjozna da pracesu padrychtoŭki śviatkavańnia. Aktyŭnaja padrychtoŭka pačałasia bolš jak za paŭtary miesiacy da praviadzieńnia samoha śviata. Ale treba skazać, što niahledziačy na toje, što čas padrychtoŭki istotna pavialičyŭsia, heta nie nadta paŭpłyvała na pieraścierahańnie scenaru śviata.

Toje, što atrymałasia ŭ hetym hodzie, heta sabrać vosiemdziesiat try dziciaci i bolš za stopiaćdziesiat darosłych, sabrać dobry kalektyŭ adkaznych za padrychtoŭku i praviadzieńnie śviata, vyrašyć finansavyja i techničnyja pytańni, napisać ułasny scenar… Ale hetaha nie dastatkova dla taho, kab śviata było idealnym. Voś tut i ŭźnikła pytańnie ci moža hetaje śviata stać tradycyjaj? Ci varta jaho rabić tradycyjaj? Čym hetaje śviata adroźnivajecca ad inšych biełaruskich ci savieckich śviatkavańniaŭ akramia taho, što robicca pa-biełarusku?

Ideja śviatkavańnia Biełaruskaj Jełački, mocnaja tym, što na siońniašni dzień, heta ci nie adzinaje biełaruskaje śviata nakiravanaje nie tolki na darosłych, ci nie stolki na darosłych, kolki na dzietak i na ich siemji. Heta śviata dla siemjaŭ, jakoje ludzi z radaściu śviatkujuć supolna.

Na maju dumku Biełaruskaja Jełačka maje šancy stać tradycyjaj, bo zapatrabavana biełaruskaj supolnaściu, ale dla taho kab stać tradycyjaj patrabuje asablivaj adkaznaści arhanizataraŭ śviatkavańnia. Hetaje śviatkavańnie nie moža być prostaj kalkaj z Savieckaj tradycyi “Navahodniaj jołki”, razam ź jaje pradstaŭleńniami i pasiŭnaj rollu dzietak i darosłych, jakija razhladajucca jak spažyvalniki praduktu, jaki vyrablajuć na scenie ci pierad jełkaj kazačnyja piersanažy.

Ludzi, jakija biaruć na siabie adkaznaść pa arhanizacyi śviatkavańnia jełački, jak praviła nie źjaŭlajucca pradstaŭnikami šoŭ-biznesa i navat nie majuć adpaviednaj adukacyi “masavikoŭ-zaciejnikaŭ”, a značyć, nie mohuć stvaryć kankurencyju Navahodniaj jołcy, jakuju stvarajuć administracyja, režysiory i aktory.

Na maju dumku, alternatyva i asnoŭnaje adroźnieńnie Biełaruskaj Jełački pavinna zaklučacca, akurat u aktyŭnym udziele samich baćkoŭ i ich dziaciej, kali nie ŭ padrychtoŭcy jełački, to ŭ samim śviatkavańni. Biełaruskaja supolnaść sama, svaimi siłami zdolna nie tolki arhanizavać, ale i zrabić sabie śviata. Heta majo pierakanańnie, jakoje bazujecca na dvuchhadovym dośviedzie ŭdziełu ŭ arhanizacyi navahodniaj viečaryny. Ci mała siarod nas paetaŭ, mastakoŭ, dy prosta ludziej jakija ŭmiejuć ładna śpiavać? Treba vykarystoŭvać toj patencyjał, jaki my majem. U nastupnym hodździe treba pasprabavać najbolš uvahi nadać uciahvańniu ŭdzielnikaŭ nie tolki ŭ dziciačyja hulni i zabavy, ale ŭ supolnaje dziejstva, naprykład: sumiesnaje śpiavańnie kaladak, sumiesnaje razvučvańnie tancaŭ i arhanizacyju vystupaŭ samich udzielnikaŭ. Nie tolki dziaciej, ale i darosłych. Rola arhanizataraŭ Jełački pavinna źmianiacca z roli tych chto zabaŭlaje na rolu arhanizataraŭ supolnaha śviatkavańnia siłami ŭsich chto znachodzicca ŭ zale.

Jełačka – stanie tradycyjaj, kali my chočam kłapacicca pra svaich dzietak. Heta nie prosta śviata – heta častka ich dziacinstva, heta častka ich žyćcia, heta toje, što ŭ ich sercach zastaniecca na praciahu žyćcia.

I naprykancy chaciełasia b pažadać usim nam, našym malupacham-dzietkam i našym siemjam zdaroŭja, ščaścia i dabrabytu ŭ Novym hodzie.

Z Kaladami!

Kamientary8

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Dziadok patłumačyŭ, čamu vyzvalili mienavita tych palitviaźniaŭ, kaho vyzvalili31

Dziadok patłumačyŭ, čamu vyzvalili mienavita tych palitviaźniaŭ, kaho vyzvalili

Usie naviny →
Usie naviny

«Užo sił niama hladzieć na hetyja ceny». Biełarusy skardziacca na košt aŭtobusnych biletaŭ u Litvu4

«Čuvak dzieła skazaŭ». Ludzi masava padtrymali studenta-afrykanca9

Vy vykidvajecie čeki z kramaŭ u makułaturu? Vy žorstka pamylalisia3

«Ja dziejničaŭ paśpiešliva i dapuściŭ niekalki pamyłak». Siarhiej Cichanoŭski zapisaŭ videa pra 100 dzion na voli60

U Minsku pradajuć kvateru za $2,3 miljona. Što prapanoŭvajuć za takija šalonyja hrošy? ŠMAT FOTA10

U Ofisie Cichanoŭskaj prakamientavali rašeńnie źnizić uzrovień jaje fizičnaj achovy ŭ Litvie17

Biełarus prapuściŭ startavy matč u NCHŁ. U jaho niama amierykanskaj vizy

Ekśpierty nazvali try bytavyja prybory, jakija ni ŭ jakim razie nielha ŭklučać praz padaŭžalnik12

«Padumaŭ, što niedzie pobač miadźviedź». Nobieleŭskamu łaŭreatu ŭ ličbavym detoksie ŭsio ž paviedamili pra ŭznaharodu2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dziadok patłumačyŭ, čamu vyzvalili mienavita tych palitviaźniaŭ, kaho vyzvalili31

Dziadok patłumačyŭ, čamu vyzvalili mienavita tych palitviaźniaŭ, kaho vyzvalili

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić