Kultura3434

Šrek piarojdzie na biełaruskuju ŭ treci raz

Dziakujučy «chulihanstvu ź biełaruskimi tekstami i pierakładami» škoła Worrestershire stała nahadvać Licej BDU, jaho vučanicy skandujuć «Vierym! Možam! Pieramožam!» dy abmiarkoŭvajuć raźmierkavańnie ŭ Krupki, a z vusnaŭ hierojaŭ hučać viadomyja cytaty biełaruskich dziačaŭ.

U pačatku studzienia budzie prezientavanaja treciaja biełaruskaja častka multyplikacyjnaj epapiei pra samaha viadomaha ŭ śviecie ludažera — Šreka. Dziakujučy «chulihanstvu ź biełaruskimi tekstami i pierakładami» škoła Worrestershire stała nahadvać Licej BDU, jaho vučanicy skandujuć «Vierym! Možam! Pieramožam!» dy abmiarkoŭvajuć raźmierkavańnie ŭ Krupki, a z vusnaŭ hierojaŭ hučać viadomyja cytaty biełaruskich dziačaŭ. Pra toje, jakija źmieny adbylisia sa Šrekam u biełaruskich realijach daviedałasia «Salidarnaść».

Šrek nie ŭjaŭlaje pahrozy

Tvorčaja inicyjatyva «Biełaruski halfstrym» pracavała nad «Šrekam 3» ź vieraśnia 2007 hoda. Taćciana Biełanohaja z Mikołam Andrejevym zrabili pierakład z anhielskaj movy. I ź lohkaj ruki liryčnaj bardesy i jaje siabra ŭ filmie źjavilisia biełaruskija ŭstojlivyja vyrazy, viadomyja afaryzmy, łajanki i navat nieprystojnyja słovy. U dalejšym redaktary prajektu vyrašyli nie pakidać niekatoryja ź ich, pakolki «Šreka» ŭ adroźnieńni ad taho ž «Kryminalnaha čytva» buduć hladzieć i dzieci. Tamu kiraŭnik prajekta zaviaraje, što pakinutyja drobnyja łajanki nie ŭjaŭlajuć pahrozy dla maralnaha stanu małodšaj aŭdytoryi filma.

Z toj ža pryčyny «Šrek 3» pazbaviŭsia i niekatorych śmiešnych momantaŭ:

— Balšynia śmiešnych momantaŭ nie ŭvachodzić, zastajecca ŭ miežach studyi, a sa studyi vychodzić tvorčaje, estetyčnaje, prahožaje.

I sapraŭdy, naŭrad ci dzieci acanili b toje, što Šrek łajecca matam padčas svajoj uračystaj pramovy ŭ kancy filma, bo ŭ Alaksandra Pamidorava paprostu ŭpała mikrafonaja stojka.

Cikava, što nad «Šrekam 3» u studyi pracavali paźmienna z «Paŭlinkaj Ńju». Takim čynam sutyknulisia dva značnych biełaruskich prajekta minułaha hoda.

— Supracoŭniki studyi kazali, što navat u pracy ź ludźmi nad Šrekam i nad Paŭlinkaj adčuvajecca kantrast. Kantrast padychodu, kantrast idealohijaŭ, kantrast śvietaŭsprymańnia, — kaža Franak Viačorka, kiraŭnik prajekta «Biełaruski halfstrym» i ŭdzielnik pierakładu i ahučki.

PiersanažHalivudski hołasBiełaruski hołas
ŠrekMike MyersAlaksandr Pamidoraŭ
AślukEddie MurphyJahor Majorčyk
FijonaCameron DiazŚviatłana Zielankoŭskaja
Kot u botachAntonio BanderasMikoła Rabyčyn
Prync ArturJustin TimberlakeAleś Žukovič
Čaroŭny pryncRupert EverettPavał Juškievič

Vybar akcioraŭ tłumačyć kiraŭnik prajektu Franak Viačorka:

— Pamidoraŭ — heta pratatyp Šreka ŭ realnym žyćci, da taho ž, kali jon u studyi, to adrazu ŭ vobrazie. Ź im vielmi prosta pracavać.

Asioł — heta asobnaja historyja. Jaho ahučyŭ Jahor Majorčyk, žurnalist Radyjo Svaboda. I našaja vydatniejšaja znachodka — zrabić asła kartavym. Siarod biełarusaŭ šmat chto kartavić, a tut jašče i asioł — taki niaŭrymślivy, niepradkazalny, troški tupavaty, tupahałovy typ, jaki svajoj tupaściu i aślinaj addanaściu paŭsiul supravadžaje Šreka. Hetaja kartavaść nadaje vobrazu absalutna niepaŭtornaje hučańnie.

Źmianiŭsia i hołas Fijony, jakuju ŭ druhoj častcy ahučvała Alona Chmialnickaja. Ŭ 3-j častcy Fijonu pačali nazyvać Zielanuškaj. Tak, kažučy svajoj žoncy «maja Zielanuška», Šrek niby paradyruje — «maja Zielankoŭskaja».

U amierykanskim varyjancie prynca Artura ahučvaŭ Džaścin Tymbierłejk, u ruskim — pop‑śpiavak Siarhiej Łazaraŭ, a ŭ nas — dvanaccacihadovy aktor Aleś Žukovič, i tamu hołas prynca Arci atrymaŭsia žyvy i sapraŭdny, bo pa scenaryi jon ža źjaŭlajecca dziciom.

Možna kazać, što aktory nadavali svaich žyćciovych vobrazaŭ piersanažam: Rabyčyn nadaŭ svajoj šlachietnaści i pychlivaści hołasu kata, Zielankoŭskaja dadała Fijonie seksualnaści, svaim eratyčnym hołasam zrabiła hety nie samy pryvabny ŭ multfilmie vobraz bolš ramantyčnym.

I ŭsio ž uździejańnie «Šreka» aktory adčuli i ŭ realnym žyćci. Rolu čaraŭnika Merlina ahučvaŭ prafiesijny akcior. I ŭ momant, kali jon pramaŭlaŭ zaklinańnie, na słovach «adharnisia, vymiareńnie.. u imhnieńnie» ŭ studyi akurat pobač sa Śviatłanaj Zielankoŭskaj ruchnuła šafa. Tak aktorka stała maralnaj achviaraj ahučvańnia «Šreka 3», ale hety epizod byŭ dla tvorčaj hrupy zusim nie trahičnym, a chutčej śmiešnym.

«Krupki — koratka i jasna»

U treciaj častcy «Šreka» źjavilisia novyja biełaruskija realii i aluzii. Maleńki chochlik znachodzić skryniu sa skarbam u Kupalskuju noč, Voślik dy Krekier śpiavajuć biełaruskija pieśni, a źbiełarušanyja imiony vohnienych aślaniat hučać jak Symonka, Marcela, Haŭryłka… Złobny prync Čaroŭny skanduje «Za Biełaruś!», z vusnaŭ Šreka hučyć viadomy vyraz «Vaładarstva — heta kryštalny sasud, jaki treba aščadna nieści praz usio žyćcio».

— Siužet biełaruskaj interpretacyi «Šreka 3» staŭ bolš palityzavanym. Kali ŭ druhoj častcy Čaroŭny prync — chutčej mamieńkin synočak, to ŭ treciaj — heta paŭnacenny palityk‑demahoh, adpaviednik jakoha zaraz lohka znajści na biełaruskaj palityčnaj scenie. I tamu mianiajecca charaktar movy, pierakładu, padborka akcioraŭ, ale nie źmianiajecca sutnaść, — tłumačyć Franak i z uśmieška dadaje: — Atrymałasia troški ździekliva, ale nastolki naturalna!

— A ja jamu: Niachaj mianie chalera voźmie dy ŭ Krupki raźmiarkujuć, čym ja z taboj pajdu!
— Nu ty žžoš!
— Ja pieraprašaju. (umiešvajecca Šrek u razmovu dźviuch školnic)
— Aaa, heta toj bambiza.
— Žeść.

Apynułasia, što vybar miesca raźmierkavańnia byŭ dosyć składanym: «Dumali, Chojniki ŭzhadać, moža Žłobin. Ale Krupki —karotka i jasna.»

Hamburhieraŭ nie budzie!

U pačatku studzienia čakajecca prezientacyja prajekta, paśla jakoj «Šreka 3» pa‑biełarusku zmoža pahladzieć kožny. Ale i na samoj prezientacyi nie abydziecca bieź siurpryzaŭ. Na dumku arhanizataraŭ, prezientacyja musić być jarkaj padziejaj, šoŭ, adpaviednym samomu filmu. Na pradstaŭleńni papiaredniaha prajektu tvorčaj inicyjatyvy «Biełaruski halfstrym» — «Pulp Fiction» («Kryminalnaje čytvo») — kožny z haściej atrymlivaŭ na ŭvachodzie hamburhier i koka‑kołu.

— Była takaja atmaśfiera «Pulp Fiction», kali ŭsie siadzieli, žavali hamburhiery, zapivali kołaj dy hladzieli film, — kaža Franak Viačorka, — a «Šrek» — bolš dziciačy, moładzievy film, tamu zabavy na prezientacyi treciaj častki buduć bolš dziciačyja: hulni, chtości budzie apranuty ŭ Šreka, buduć paštoŭki z roznymi momantami z multfilma, maski Šreka, cacki…

Viendeta pa‑biełarusku budzie za Šrekam

Na dysku źjaviłasia paŭnavartasnaje mieniu na biełaruskaj movie, darožka na anhielskaj movie

Pierakładam «Šreka 3» udzielniki prajektu zastalisia zadavolenyja: pastaleŭ nie tolki sam film, ale i jakaść jaho apracoŭki, na dysku źjaviłasia paŭnavartasnaje mieniu na biełaruskaj movie, darožka na anhielskaj movie. Meta «Halfstryma» — kožny miesiac rabić niešta novaje, pakazać kožnamu druhomu biełarusu, što viadomyja stužki mohuć być i pa‑biełarusku. A nastupny prajekt užo vyznačany — «V for Vendetta».

— U nas budzie «Viendeta», stopracentova adpaviednaja aryhinału, ničoha nie mianiajem pa źmieście, nie dadajem biełaruskich raelij — jany tam lišnija, adzinaje — «Svaboda nazaŭždy» stanie «Nie narod dla ŭrada, a ŭrad dla naroda. K.Kalinoŭski», — z uśmieškaj kaža Franak Viačorka.

«Viendetu» i «Šreka 3» źviazvaje nie tolki matyŭ pomsty, ale i aktorka, jakaja ahučvaje hałoŭnyja roli ŭ abodvuch prajektach: Fijonu ŭ Šreku i Ivi ŭ Viendecie. Śviatłanu Zielankoŭskuju zaprasili da ŭdziełu ŭ «Viendecie», ale śpiarša pačali pracu ŭsio ž nad «Šrekam», dzie aktorka ŭziałasia za ahučvańnie Fijony.

Treci «Šrek» absalutna inšy, niepadobny da papiarednich. Jon bolš dla darosłych, čym dla dziaciej. Tut paŭstajuć prablemy siamji, viernaści, siamiejnaha ščaścia, zakranajucca pytańni ŭzajemaadnosin pamiž ludźmi, dabra i zła, pryznačeńnia čałavieka, źjaŭlajucca niekatoryja pošłyja momanty, jakich u papiarednich častkach nie było. Hety Šrek sapraŭdy pastaleŭ, chacia i nie straciŭ admietnaha humaru, biełaruskich realij, viadomych i blizkich kožnamu. «Šrek» pa‑biełarusku daje nam šaniec paśmiajacca ź siabie, ubačyć u kazačnych hierojach znajomyja postaci, a niaźmienny chepi‑end pasialaje nadzieju dy vyklikaje ŭśmiešku zamiłavańnia.

— Niešta zzadu śviarbić, a mnie samomu nie daciahnuca ŭ hetym kaściumie duryły ź vialikimi vušami dy nosam. Hej, chodź siudy, jak ciabie zvać?
— Čuchazadaŭ, vašamość.
— Toje, što treba.
— Spadarstva, davajcie nazaviem kamandu! Ja prapanuju Dynamit.
— Słuchaj, ja dumaŭ, my damovilisia, što my — Supier Dobra Napierad!
— Nie, lepš — imia Maksa Mirnaha!
— Ja hałasuju za Alfa Vaŭki.
— Dobra‑dobra. Z hetaha času my Supier dobryja vaŭki alfa napierad imia Maksa Mirnaha.

Julija Ružačka, «Salidarnaść»

Kamientary34

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni8

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

«Navat moj siabar Paźniak mianie ŭžo nie paprakaje». Łukašenka parazvažaŭ pra biełaruski nacyjanalizm i ci chapaje jaho ŭ Biełarusi102

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić