Nievyjaznyja biełarusy jašče mohuć vyjechać praz Rasieju
Najaŭnaść u pašparcie biełarusa dazvolnaha štampa na vyjezd rasijskija pamiežniki ŭžo nie praviarajuć, a śpisu nievyjaznych u ich niama.
Najaŭnaść u pašparcie biełarusa dazvolnaha štampa na vyjezd rasijskija pamiežniki ŭžo nie praviarajuć, a śpisu nievyjaznych u ich niama.
Kolkaść žadajučych vyjechać u Polšču paśla Novaha hoda značna źmienšyłasia. Kali raniej, pa słovach bresckaha karespandenta Jeŭraradyjo Alaksieja Murłanava, čarha na pamiežnym pierachodzie “Varšaŭski most” składałasia sa 150-200 mašyn štodzień, to ŭžo u pieršyja dni 2008 hoda tam staić kala 30.
Apieratyŭny dziažurny pamiežnaha pierachodu “Bruzhi” raskazaŭ Jeŭraradyjo, što pasažyra, proźvišča jakoha značycca ŭ “čornym śpisie”, prosta vysadžvajuć, zavaročvajuć dachaty i infarmujuć, kudy źviarnucca pa atrymańnie tłumačeńniaŭ.
Jak stała viadoma Jeŭraradyjo, sprabavać vyśvietlić hetuju pryčynu ŭ pamiežnikaŭ nie maje sensu – jany hetaha prosta nie viedajuć. U pres-słužbie Pamiežnaha kamiteta Jeŭraradyjo raskazali, što jany hetymi pryčynami nie cikaviacca. Zaćvierdžanyja śpisy prychodziać da pamiežnikaŭ ź Ministerstva ŭnutranych spraŭ. A za što kahości zrabili nievyjaznym, pamiežnikaŭ nie cikavić.
Jak raskazaŭ Jeŭraradyjo namieśnik načalnika Departamienta pa hramadzianstvie i mihracyi MUS Alaksiej Biahun, u “śpis nievyjaznych” aŭtamatyčna traplaje luby čałaviek, suprać jakoha raspačali kryminalnuju spravu.
Ale jak stała viadoma Jeŭraradyjo, nie tolki kryminalnaja sprava moža stać padstavaj dla zabarony vyjezdu za miažu. Dastatkova nie pajechać pracavać pa raźmierkavańni i nie vypłacić dziaržavie “vydatkavanyja na navučańnie hrošy”.
Alaksiej Biahun: “My ŭ lubym razie nakładajem abmiežavańni ŭ dačynieńni da takoj katehoryi ludziej tolki na padstavie rašeńnia suda ab tym, što jany pavinny kampiensavać vydatki. Heta ž nie tak, što kali jon nie pajechaŭ pa raźmierkavańni, jaho adrazu ŭniasuć u bank danych — nie, kaniešnie”.
Bank danych nievyjaznych byŭ u pamiežnikaŭ i raniej. Tolki abnaŭlaŭsia jon niekalki razoŭ na hod. I čałaviek, jaki na pačatku hoda atrymaŭ štamp ab dazvole na vyjezd za miažu, a praź niekalki miesiacaŭ patrapiŭ pad kryminalny artykuł, mieŭ realny šaniec źjechać za miažu. Ciapier bank danych mianiajecca štodnia. I vyjechać takim ludziam stała niemahčyma. Amal. Jak stała viadoma Jeŭraradyjo, pa-raniejšamu zastajecca adkrytym “rasijski” kirunak. Niahledziačy na toje, što biełaruskija ŭłady abiacali pierakryć jaho, pieradaŭšy rasijskim kaleham svoj śpis nievyjaznych. Śpis tak i nie pieradali. Pra heta Jeŭraradyjo paviedamili ŭ słužbie pamiežnaha kantrolu aeraporta “Damadziedava”.
Supracoŭnik “Damadziedava”: “Nie, my nie atrymoŭvali takich śpisaŭ. U nas nie moža ich być”.
Jak stała viadoma Jeŭraradyjo, za 3 dni novaha hoda tolki na pamiežnych pierachodach “Varšaŭski most”, “Kazłovičy” i “Brest-Centralny” pamiežniki nie dazvolili vyjechać za miažu 27 hramadzianam Biełarusi. Ludzi prosta nie viedali, što jany znachodziacca ŭ śpisie nievyjaznych. Kab vyśvietlić heta, nieabchodna źviarnucca z zapytam u Departamient pa hramadzianstvie i mihracyi. Adkaz daduć na praciahu miesiaca.

Kamientary