Apostalski nuncyj: «Carkvie žadaju słužyć biełaruskamu narodu i šanavać jaho jak samabytnuju častku čałaviectva»
Arcybiskup Hudžeroci dasłaŭ vinšavańnie pravasłaŭnym z nahody Rastva Chrystovaha.
Darahija braty i siostry Biełaruskaj Pravasłaŭnaj Carkvy,
u toj čas, kali vy nabližajeciesia da ŭračystaha śviatkavańnia Rastva Chrystova, prahnu skiravać da vas, ad imia Franciška — Papy Rymskaha — vinšavalnyja słovy, poŭnyja ciepłyni, žadajučy, kab naradžeńnie Hospada Isusa Chrysta raśsiejała ciemru adčaju, varožaści i strachu i ŭzmacniła ŭpeŭnienaść u tym, što Boh vierny i Jaho zbaŭleńnie nazaŭždy.
Ja rady tamu, što ŭ minułym hodzie ŭ vašaj Carkvie pavialičyłasia kolkaść jeparchij i jepiskapaŭ taksama i ŭ Biełarusi. Niama miesca dla zajzdraści i kankurencyi. Kali adna Carkva raźvivajecca, raście ŭsio Cieła Chrystova i abviaščajecca Jaho Jevanhielle. Chrystos adzin i Jevanhielle adno. Radaść adnaho z členaŭ — heta radaść usich i ŭsiaho Cieła Chrystova.
U dzień Rastva Chrystova malusia razam z vami i za vas. Kali historyja nas padzialiła, to malitva pavinna nas źjadnać. Čaho vartaje naša śviedčańnie, kali my nie zdolnyja navat malicca razam? Chrystos skazaŭ: «Dzie dvoje ci troje sabralisia ŭ imia Majo, tam Ja jość siarod ich» (Mc 18, 20). Jon nie staviŭ umovaŭ svajoj prysutnaści. Heta my stavim umovy. Kali my molimsia razam i Chrystos jość siarod nas, jak možam my adčuvać padzieł miž nami? Ci ž Chrystos budzie tolki z adnym z bratoŭ, jakija molacca, i nie budzie ź inšym? My možam skazać: «Ja — Paŭła», albo «Ja — Apołasa» (par. 1Kar 3, 4). Apostał Pavieł mocna paprakaŭ za padzieły, jakija imknucca siahnuć samoha Chrysta, u toj čas kali heta hrech suprać Jaho žadańnia «kab usie byli adno» (Jan 17, 21). My pavinny nanova navučycca kročyć razam.
Prašu, kab Boh daravaŭ svajo miłasernaje błahasłaŭleńnie ŭsim vam: Mitrapalitu Paŭłu, archijepiskapam, jepiskapam, śviataram, dyjakanam, manacham i manachiniam, siemjam viernikaŭ, siemjam, u jakich adzin z sužencaŭ pravasłaŭny, a druhi katolik (jakija dajuć nam prykład taho, jak luboŭ hoić usie padzieły, tamu što Boh — heta luboŭ), dzieciam i pažyłym ludziam, chvorym i samotnym.
Usioj Carkvie žadaju ŭzmacnicca ŭ viery, bo vierniki dla hetaha i isnujuć, i słužyć biełaruskamu narodu, lubić i šanavać jaho, jak samabytnuju, admietnuju i kaštoŭnuju častku čałaviectva, zbaŭlenaha Boham.

Kamientary