Hramadstva1212

Kab pabracca šlubam, da nievyjaznoha Źmitra Pałojki ŭ Baranavičy z Ukrainy pryjechała niaviesta

Zatrymany ŭ śniežni byccam by za słužbu ŭ bataljonie «Danbas» Źmicier Pałojka raśpisaŭsia ŭ Baranavičach 13 studzienia sa svajoju niaviestaju z Ukrainy Vitaju.

Biełaruskija śpiecsłužby papiaredzili Źmitra, što jamu pakul nielha pakidać Biełaruś. Žanićba, jakaja pavinna była adbycca va Ukrainie, zryvałasia. Tamu jaho niaviesta Vita pryjechała ŭ Baranavičy 6 studzienia. Jana chvalavałasia, što jaje prosta nie puściać u Biełaruś.

– Dumała, što mianie jakija-niebudź śpiecsłužby zdymuć ź ciahnika na miažy, sustrenuć u Minsku ci Baranavičach. Piła validoł.

Pa słovach žančyny, bajalisia jaje adpuskać i siabry na pracy. Kali jana afarmlała adpačynak, kalehi chvalavalisia i zapisvali kantakty, dzie jaje šukać, kali raptam niešta zdarycca.

Kab pabracca šlubam u Baranavičach, Źmitru i Vicie daviałosia prykłaści šmat namahańniaŭ pry padrychtoŭcy patrebnych papieraŭ.

– Usie maje dakumienty treba było pierakładać z ukrainskaj na ruskuju movy, usio paćvierdžvać u nataryusa, – kaža Vita. – Vydatkavali šmat hrošaj. Ale my vielmi chacieli ažanicca, tamu i zdoleli ŭsio zrabić za adzin dzień.

Na rośpis u ZAHS Źmicier i Vita nikoha nie klikali. Pa ich słovach, nie chacieli paviedamlać da času ab hetym. I navat kali paśla vyjšli z budynka z paśviedčańniem ad šlubie, to nie vieryli, što narešcie heta adbyłosia.

– Uviečary doma nakryli stoł i ŭdvuch adśviatkavali, – kaža Vita Pałojka. – Dzieci pavinšavali pa skajpie.

Pa słovach Vity, u Biełarusi joj kinułasia ŭ vočy, što na vulicach ludzi nieviasiołyja i zmročnyja.

– U nas ludzi niejkija bolš aktyŭnyja, – tłumačyć žančyna. – Na prypynkach čuvać, jak narod niešta abmiarkoŭvaje, dyskutuje, svarycca. A tut usie stajać sami pa sabie i maŭčać, jak u časy SSSR. Ale ja adčuła na sabie, što biełarusy vielmi dobryja, spahadlivaja ludzi, choć vielmi maŭklivyja i sumnyja.

Taksama Vitu ŭrazili biełaruskija kramy. Jana kaža, što ŭ jaje horadzie Kurachava, jaki znachodzicca za 18 km ad zony bajavych dziejańniaŭ i za 30 km ad Danieckaha aeraporta, u kramach vybar praduktaŭ i tavaraŭ bolš raznastajny.

– A ceny ŭ vas, dyk ja ledź prytomnaść nie straciła. Mnie Dzima pieravioŭ košty ŭ hryŭni, dyk usio ŭ dva razy daražejšaje. Kupili try salonyja ahurki dla sałatu za 20 hryvien! U nas tyja ahurki nichto za ježu nie ličyć – bolš za 2 hryŭny nie zapłacić!

14 studzienia Vita pajechała dachaty va Ukrainu, jana spadziajecca, što chutka da jaje pryjedzie i muž.

– Ja vieru, niahledziačy ni na što, my budziem razam! – kaža žančyna.

Kamientary12

Ciapier čytajuć

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ23

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Žodzinam budujuć pryjomnik dla fiekalij ź Minska. Miascovyja suprać, ale pratestavać im nie dajuć10

«Dalej budzie zasucha». Na Paleśsi pierasychajuć bałoty, i heta moža mieć kiepskija nastupstvy2

Pieršyja «kalučyja» ahurki, bujaki pa 120 rubloŭ i maładaja bulba. Što i pa kolki ciapier na Kamaroŭcy?

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja29

Łukašyscki błohier, čyj kantent pryznali «ekstremisckim», praciahvaje zdymać roliki2

Leśnikam dazvolać pryvatyzavać arendnaje žyllo1

Mask hatovy pakinuć pasadu, bo «stamiŭsia ad napadak levych»16

Tajamničaje hniazdo znajšli ŭ lesie pad Starymi Darohami. Što heta moža być?6

Rasija moža napaści na Jeŭropu ŭžo ŭ 2027 hodzie18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ23

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić