Nie bolš za miesiac adpracavaŭ hety filtr hrubaj ačystki vady (na fota sprava) u adnoj z kvateraŭ doma №29 pa vulicy Partyzanskaj, što ŭ haradskim pasiołku Śvisłač Puchavickaha rajona (Minskaja vobłaść). Ciapier jaho pakryvaje toŭsty słoj ciomnaha tłustaha śmiardziučaha rečyva, jakoje utrymlivałasia (uvaha!) u pitnoj vadzie.
Hetaj prablemie nie adzin hod, i jana isnuje ŭ adnabakovych adnosinach. Filijał «Družny» UP «Žyłciepłasiervis» Puchavickaha rajona pastaŭlaje ŭ kvatery žycharoŭ pasiełka sumnieŭnuju vadkaść, ale biare za jaje płatu jak za jakasnuju vadu. Zvaroty hramadzian spravy nie vyrašajuć. Jak kažuć, «Adpaviednaść sanitarnym normam i dziaržaŭnamu standartu STB-1188-99 «Vada pitnaja»? — Nie, nie čuli…


-
Pajezdka ŭ aeraport — ad 90 da 150 rubloŭ. Biełaruski kankurent «Jandeks-taksi» ahučyŭ taryfy
-
Žonka biełarusa, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, raskazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie
-
Biełaruskija turysty pryjechali na mora ŭ AAE, ale miascovyja plažy akazalisia ŭ mazucie


Kamientary