Apošnija hady ekanomika ajčynnych rybhasaŭ składajecca nie lepšym čynam, zajaviŭ premjer-ministr Andrej Kabiakoŭ u rybhasie «Vołma» (Minskaja vobłaść) 24 krasavika.
«Stabilna minusujecca vytvorčaść pradukcyi, najpierš presnavodnaj ryby. Adnak pierśpiektyvy, viadoma ž, jość, bo hetaja pradukcyja nieabchodnaja ludziam dla zbałansavanaha charčavańnia», — skazaŭ Kabiakoŭ, jakoha cytuje pres-słužba ŭrada.
Rybhasy mohuć pracavać efiektyŭna, adnak dla hetaha nieabchodna adrehulavać ich ekanomiku, ličyć premjer-ministr. «Pryncyp adzin: halina pavinna siabie akuplać. Prosta ślapoje datavańnie dla taho, kab padtrymać vytvorčaść na niejki pieryjad času, — heta nie najlepšy varyjant. Jak časovaja miera — mahčyma, ale nie jak hałoŭnaja», — adznačyŭ jon. Pavodle mierkavańnia Kabiakova, treba prosta adrehulavać niekatoryja momanty ŭ ekanomicy. U pryvatnaści havorka idzie pra pytańni cenaŭtvareńnia na zychodnuju syravinu, ceny kredytaŭ. Nie pavinna zastacca biez uvahi i pytańnie dastaŭki rybnaj pradukcyi ad vytvorcy da spažyŭca. «Pradukcyja pavinna dachodzić da spažyŭca ŭ tym vyhladzie, u jakim jana maje maksimalnuju charčovuju kaštoŭnaść», — padkreśliŭ Kabiakoŭ.
Asobnaja rola, pavodle jaho słoŭ, advodzicca rekłamie ajčynnaj ryby, rastłumačalnaj pracy siarod nasielnictva, bo pakul hramadzianie addajuć pieravahu marskoj rybie, chaj nieviadoma kolki razoŭ zamarožanaj, zamiest taho, kab vybrać pradukcyju, vyrablenuju ajčynnymi pradpryjemstvami.
Padčas realizacyi dziaržaŭnaj prahramy raźvićcia rybahaspadarčaj dziejnaści ŭ Biełarusi na 2011—2015 hady sumarnaja vytvorčaść (realizacyja) tavarnaj ryby ŭ 2014 hodzie skłała 10,5 tys. ton, što na 18,6% mienš da 2013 hoda. Na ekspart letaś było pastaŭlena 690,2 tony tavarnaj ryby (na 4% bolš).
Asnoŭnaj pryčynaj źnižeńnia abjomaŭ vyroščvańnia ryby źjaŭlajecca niedastatkovaja zabiaśpiečanaść karmami.
Kamientary