Ekanomika6

Łukašenka «zabaraniaje rabić ź nievinavatych ludziej pjanic i razhildziajaŭ»

Alaksandr Łukašenka patrabuje pryniaćcia mier pa zachavańni pracoŭnych kalektyvaŭ na pradpryjemstvach. Takuju zadaču jon pastaviŭ 5 maja, prymajučy z dakładam ministra pracy i sacyjalnaj abarony Marjanu Ščotkinu, paviedamili ŭ pres-słužbie biełaruskaha lidara.

«Heta prablema bolš za ŭsio datyčyć ministra pramysłovaści. Ale chacieŭ by i vas papiaredzić, kab vy va ŭradzie za hetym pytańniem panazirali i ažyćciavili kantrol. U nas na niekatorych davoli bujnych pradpryjemstvach pa peŭnych pryčynach, nie budu ich nazyvać, my ŭžo nie raz ab hetym havaryli, skłałasia vielmi napružanaja situacyja, abstanoŭka, — adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy. — My ni ŭ jakim razie nie pavinny dapuścić taho, kab ich stracić. Heta vyklučana».

Pavodle słoŭ Alaksandra Łukašenki, tut treba pryniać kompleks mier.

«Ale samaja hałoŭnaja miera, i vy pavinny za hetym sačyć, — zachavać pracoŭnyja kalektyvy. Kryzisy niekali skončacca, rana ci pozna, my hetyja kryzisy pieražyvali ŭžo nie raz, ale kali vychodziš z kryzisu i na tvaju pradukcyju jość popyt, a niama rabočaha ludu, niama rabočaha kłasa, jaki vyrablaŭ hetu pradukcyju, tady biada. Tamu lubymi sposabami i srodkami treba zachavać pracoŭnyja kalektyvy, zrabić usio dla taho, kab ludzi pracavali», — padkreśliŭ jon.

U toj ža čas Łukašenka padkreśliŭ, što heta nie datyčycca «tak zvanych pjanic i razhildziajaŭ». «Kali jany siońnia nie razumiejuć situacyju i praciahvajuć heta razhildziajstva, im nie miesca ŭ pracoŭnych kalektyvach. Ale, znoŭ ža, ja papiaredziŭ kiraŭnikoŭ i ministra: pad hetu katehoryju asob zahaniać nievinavatych ludziej kateharyčna zabaraniaju!», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.

Kamientary6

Čatyrochhadovaja Maja Lubimcava, jakuju šukali bolš za sutki, zahinuła

Zdareńnidapoŭniena

Čatyrochhadovaja Maja Lubimcava, jakuju šukali bolš za sutki, zahinuła

Usie naviny →
Usie naviny

Apublikavali śpis vidaŭ dziejnaści, jakimi zmohuć zajmacca IP

«My znachodzimsia pobač ź miažoj Biełarusi». Mer Vilni pradstaviŭ płan abarony horada1

Za hrašovyja pieravody i pieradačy palitviaźniam žycharcy Bresta pahražaje 7 hadoŭ turmy

Paśla papiaredžańnia ad Kitaja kolkaść mihrantaŭ na polskim kirunku skaraciłasia ŭ razy — HRAFIK3

Nacpark Aŭstralii raźmiaściŭ vakansiju vyhulščyka vombata. U hetaj žyvioliny — asablivy režym dnia

Orban zapościŭ FOTA ź Zialenskim1

Rasijskaha sienatara vinavaciać u zhvałtavańni masažystki. Historyja ćmianaja

Łukašenka nazvaŭ śpikiera rasijskaj Dziarždumy starejšym bratam i amal pracytavaŭ Baradulina5

«Siońnia jasna, što ŭ habrejaŭ u Francyi niama budučyni». Hałoŭny rabin Paryža zaklikaŭ habrejaŭ zjazdžać z Francyi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čatyrochhadovaja Maja Lubimcava, jakuju šukali bolš za sutki, zahinuła

Zdareńnidapoŭniena

Čatyrochhadovaja Maja Lubimcava, jakuju šukali bolš za sutki, zahinuła

Hałoŭnaje
Usie naviny →