Banki buduć pieradavać u padatkovuju nie tolki źviestki pra kuplu valuty, ale i pra kredyty biełarusaŭ
Vyznačany pieralik źviestak, jakija składajuć bankaŭskuju tajamnicu fizičnych asob, što mohuć być pieradadzienyja bankami padatkovym orhanam.

na fota — čarha ŭ abmieńnik u Minsku ŭ śniežni 2014 h. padčas h.zv. «valutnaha kryzisu»
Takoje rašeńnie źmiaščajecca ŭ pastanovie Ministerstva pa padatkach i zborach i Nacbanka, jakoje 11 maja było zarehistravana na Nacyjanalnym pravavym partale.
Pieralik źviestak, jakija banki buduć pieradavać u padatkovuju, karotki. U jaho ŭklučyli źviestki, jakija ŭvachodziać u skład kredytnaj historyi, a taksama źviestki pra prodaž zamiežnaj valuty. Pastanova ŭstupić u siłu paśla jaho aficyjnaha apublikavańnia.
Pra toje, što banki raskažuć padatkovaj, kolki valuty kuplajuć biełarusy, užo kazali letaś.
MPZ druhi hod źviartaje pilnuju ŭvahu na hramadzian, jakija pry adsutnaści lehalnych dachodaŭ kuplajuć bujnyja sumy dalaraŭ i jeŭra ŭ abmieńnikach. Naprykład, paśla supastaŭleńnia vydatkaŭ i dachodaŭ u 2014 padatak pryjšłosia dapłacić 22 tysiačam biełarusaŭ. I kožny druhi rubiel z dadatkovych padatkaŭ kazna atrymała mienavita z pakupnikoŭ valuty.
Nahadajem, z 2011 hoda kupić valutu ŭ abmieńniku ŭ Biełarusi možna tolki pa pašparcie.
Cikavaść padatkovych orhanaŭ da źviestak, jakija ŭtrymlivajucca ŭ kredytnych historyjach biełarusaŭ, źviazanyja z tak zvanym padatkam na daŭhi. Jaho prychodzicca vypłačvać tym hramadzianam, jakija atrymlivajuć maleńki zarobak, ale pry hetym ździejśnili bujnyja pakupki ŭ doŭh: naprykład, uziali kredyt u biełaruskim banku, a taksama ŭ znajomych abo zamiežnych hramadzian (arhanizacyj).
Z pačatku hoda taki padatak zapłacili ŭžo 366 biełarusaŭ. Suma skłała 4 miljardy rubloŭ. Darečy, padatak płacicca tolki z tych daŭhoŭ, pa jakich biełarusy jašče nie raźličylisia. Kali hramadzianin viernie doŭh i pradastavić pra heta źviestki, to vypłačany padatak jamu viernuć. Pradjavić novy padatak mohuć u tym liku i za daŭhi minułych hadoŭ.

Kamientary