Navuka i technałohii33

Bijołahi stvaryli kurej z hałovami dynazaŭraŭ

Na ščaście ci na žal, heta nie «Park Jurskaha pieryjadu» — dyna-kuram nie dali naradzicca.

Amierykanskija bijołahi stvaryli embryjony kurej z hałovami, padobnymi da tych, što byli ŭ dynazaŭraŭ 150 młn hod tamu. Ab vynikach ekśpierymientu jany raspaviali ŭ časopisie Evolution.

Metaj ekśpierymientu było nie «ŭvaskrašeńnie» dynazaŭraŭ — navukoŭcaŭ cikaviła, jak pysy reptylij, staražytnych prodkaŭ ptušak, nabyli formu dziuby.

Evalucyja dynazaŭraŭ u ptušak była składanaj, nie było asabliva vyraznych anatamičnych rys, što adroźnivali by pieršych ptušak ad ich prodkaŭ-dynazaŭraŭ. Ale adnoj dastatkova jaskravaj rysaj była dziuba, što ŭtvaryłasia ŭ reptylij ź dźviuch mižskivičnych kostak, što vyciahnulisia i złučylisia ŭ adnu.

Mahčymy vyhlad archieapteryksa — samaha rańniaha i prymityŭnaha pradstaŭnika ptušak, što žyŭ kala 150 młn hod tamu. Vyjava: dinocasts.com

Bijołahi paraŭnali raźvićcio sučasnych kurej i strausaŭ z alihatarami, jaščarkami i čarapachami dy vyjavili białki FGF i Wnt, što ŭ reptylij aktyŭnyja tolki ŭ dvuch nievialikich učastkach płodu, dzie pry raźvićci źjavicca pysa, a ŭ ptušak — u šyrokaj pałasie budučaj pysy ź dziubaj.

Zatym aktyŭnaść białkoŭ była błakavanaja ŭ tuzinie embryjonaŭ kurej. U niekatorych zhadanyja mižskivičnyja kostki złučylisia, u inšych — nie. Na miescy dziubaŭ zastalisia łaskuty skury.

Źleva naprava: čerap zvyčajnaha kurania, čerap madyfikavanaha kurania, čerap sučasnaha alihatara. Fota: Bhart-Anjan Bhullar

Jak pakazała dalejšaje ličbavaje madelavańnie, mnohija ptušaniaty vyjšli by padobnymi da pieršaptušak nakštałt archieapteryksa i dynazaŭraŭ kštałtu viełacyraptara.

«Pahladzieŭšy na hetych žyvioł, vy ŭsio roŭna skazali by, što heta dziuby. Ale kali b vy pabačyli škilet, vy byli b vielmi ździŭlenyja», — kaža kiraŭnik daśledavańnia, Bchart-Andžan Bchułar z Harvarda. Jon sumniajecca, što ŭ vynikach ekśpierymientu atrymałasia całkam pazbavić kurej ich dziubaŭ.

Zarodyšaŭ pa praviłach univiersitetu nie daviali da naradžeńnia, a daśledavali ich u apošnija dni pierad naradžeńniem.

«My nikoli nie źbirajemsia prychodzić da dyna-kuraniat ci jak heta nazvać», — zaviaraje Bchułar.

Tym nie mieniej, isnujuć navukoŭcy, jakija vierać u mahčymaść adradžeńnia dynazaŭraŭ z hienna madyfikavanych ptušak. Paleantołah Džek Chorner vyjaviŭ hiennyja mutacyi, što adkazvajuć za źniknieńnie chvasta ŭ sučasnych ptušak, ale da vyviadzieńnia «ptuška-dynazaŭraŭ» spravu pakul nie davioŭ.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža29

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

Uitkaf jašče raz sustreniecca z pradstaŭnikami Rasii

Zialenski zajaviŭ pra rasijskija drony va ŭkrainskim niebie paśla abjaŭleńnia pucinskaha pieramirja

Ukraina i Rasija praviali pierad Vialikadniem bujny abmien vajennapałonnymi2

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

Čynoŭniki MARH pravieryli schoviščy z aharodninaj i kažuć, što ŭsio narmalna

Žyvatvorny ahoń dastaviać u Minsk z Maskvy zaŭtra ranicaj3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža29

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić