Mierkavańni44

Džuna, calicielnica Brežnieva: zahadka adnosin

Piša Siarhiej Vahanaŭ.

«Kolki ž joj było hadoŭ?» — pacikaviłasia znajomaja, kali ja paviedamiŭ joj pra śmierć Džuny. — «66…» — «Oj, a ja dumała, 166!» Voklič prahučaŭ z takoj naturalnaj niepasrednaściu, što vymusiŭ uhledziecca ŭ vočy. Nie, ni cieniu žartu, adnoje ździŭleńnie…

Što praŭda, ja i sam ździviŭsia jašče nie takomu stałamu vieku, u jakim znakamitaja u apošnija 20 hadoŭ XX stahodździa lekarka, pradkazalnica, rodapačynalnica savieckaj ekstrasensoryki i ŭvohule zahadkavaja žančyna sustreła svaju śmierć. Na tle toj minułaj viadomaści paviedamleńnie pra śmierć Džuny Davitašvili vyhladała nadziva ścipła, navat zvyčajna: pajšła ŭ kramu, adčuła siabie drenna, vyjaviłasia, što chvareła na kroŭ…

Miž tym, možna kazać, što syšoŭ u niabyt adzin z samych mistyčnych simvałaŭ kanajučaha SSSR. U peŭnym sensie jaje možna paraŭnać z Raspucinym, pradvieśnikam sacyjalnaj katastrofy — amal takaja ž nabližanaść da ŭładaroŭ dziaržavy i zvyščałaviečyja zdolnaści pa zabieśpiačeńni ich bieśśmiarotnaści. Źniešnie ŭsio heta razychodziłasia z aficyjnymi ideałahičnymi ŭstanoŭkami. Ale čutki pra toje, što Džuna ratuje Brežnieva dy inšych členaŭ i nie členaŭ ad raspadu arhanizmaŭ, nie zabaranialisia. Viała abviarhalisia, ale nie zabaranialisia. Što i vyrašyła adnojčy vykarystać hazieta «Trud», u jakoj ja pracavaŭ ułasnym karespandentam pa BSSR.

Naŭrad ci ja dakładna zhadaju miesiac i navat hod, u jakim Džuna była abiacana ŭ jakaści hałoŭnaj siensacyi na tak zvanym «Vtornikie» «Truda» — admysłovym mierapryjemstvie, što niekalki razoŭ na hod ładziłasia ŭ roznych kutkach tahačasnaj krainy, a kali-nikali i ŭ Maskvie. Dumaju, što heta byŭ krasavik 1984, bo zhadany «vtornik» zvyčajna supadaŭ sa štohadovaj naradaj ułasnych karespandentaŭ, zvyčajna adbyvaŭsia ŭ Kałonnaj zale Doma sajuzaŭ i byŭ vielmi papularnym u maskvičoŭ, bo abiacaŭ nie tolki cikavyja sustrečy, ale i šykoŭny kancert. Pra toje, što siarod inšych znakamitych asob — paetaŭ, artystaŭ, kasmanaŭtaŭ, zaprošana i Džuna, nadavała mierapryjemstvu asablivuju cikavaść.

Ale Džuna pierad hledačami tak i nie źjaviłasia. Pamiataju, što ŭ čakańni jaje adčuvałasia niejkaja napružanaść. Na pytańni, a dzie ž jana, arhanizatary adkazvali niešta nievyraznaje, uzdymali vočy da stoli ci naŭprost admachvalisia — nie da vas…

A ŭ hety čas Džuna začyniłasia ŭ vannaj i rezała sabie vieny. Illa Mielanieŭski, redaktar adzieła navuki, i pamočnik Džuny ŭ zvańni pałkoŭnika dziaržbiaśpieki ŭ adčai ŭvarvalisia ŭ vannuju i ŭhavorvali Džunu supakoicca…

Što ž papiaredničała hetamu ŭsplosku emocyj?

Pra toje, što Džuna zaprošana ŭ Kałonnuju zału, u CK KPSS daviedalisia ad tahačasnaha redaktara Leanida Kraŭčanki, jaki vyrašyŭ, tak by mović, «uzhadnić». I atrymaŭ zahad: «Džunu na scenu nie vypuskać…» Bo vakoł jaje stvaryłasia skandalnaja situacyja: šmat zamiežnych pasolstvaŭ prajavili da Džuny chvaravity intares, ažno kala sta ambasadaraŭ imknucca trapić na hety viečar…

Pa ŭspaminach niepasrednych śviedak Džuna ŭpała ŭ isteryku, kinułasia telefanavać sakrataram CK, staršyni Dziaržpłana Bajbakovu… Ale pilny «pamočnik» paśpieŭ adklučyć telefony.

…Niedzie ŭ archivach, biezumoŭna, chavajucca inšyja padrabiaznaści hetaj historyi. Ale i toje, što viadoma, vyklikaje supiarečlivyja dumki. Z adnaho boku, sumnieŭna, što zamiežnyja pasły cikavilisia Džunaj až tak. Ź inšaha, chtości ź ich napeŭna cikaviŭsia — u spadziavańni pačuć niešta kankretnaje pra stan zdaroŭja jaje «klijentaŭ», što kirujuć jadziernaj krainaj. Z adnaho boku — baraćba z «ciomnaj siłaj», vykryćcio «antynavuki», u rečyščy jakoha abviarhalisia niezvyčajnyja zdolnaści «zvyčajnaj masažystki». Ź inšaha — karystańnie jaje pasłuhami ŭ spadziavańni na doŭhaje žyćcio i bieśśmiarotnaść kamunistyčnaj ułady. Jak by i što ni chavałasia pad pavierchniaj, pałkoŭniki dziaržbiaśpieki «zvyčajnych masažystak» nie achoŭvajuć.

…Tamu «pamočniku» razam ź Mielanieŭskim udałosia adhavaryć Džunu ad samahubstva. Z ruki jašče vyciakała kroŭ, kali jana druhoj rukoj zrabiła na paranienaj ci to masaž, ci to niejkaje inšaje dziejstva. Illa raskazvaŭ, što kroŭ adrazu spyniłasia, źnikli navat parezy.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie6

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie

Usie naviny →
Usie naviny

Ściapan Puciła: Zdajecca, Pratasievič robić navat krychu bolš, čym ad jaho patrabavałasia9

Pad Žodzinam budujuć pryjomnik dla fiekalij ź Minska. Miascovyja suprać, ale pratestavać im nie dajuć10

«Dalej budzie zasucha». Na Paleśsi pierasychajuć bałoty, i heta moža mieć kiepskija nastupstvy2

Pieršyja «kalučyja» ahurki, bujaki pa 120 rubloŭ i maładaja bulba. Što i pa kolki ciapier na Kamaroŭcy?

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja29

Łukašyscki błohier, čyj kantent pryznali «ekstremisckim», praciahvaje zdymać roliki2

Leśnikam dazvolać pryvatyzavać arendnaje žyllo1

Mask hatovy pakinuć pasadu, bo «stamiŭsia ad napadak levych»16

Tajamničaje hniazdo znajšli ŭ lesie pad Starymi Darohami. Što heta moža być?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie6

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić