Usiaho patrochu11

Aŭstralijski santechnik zastaŭsia biez pałovy čerapa, ale znoŭ vučycca čytać

Jaho siamji treba sabrać 130 tysiač dalaraŭ na krytyčna nieabchodnuju apieracyju.

Luk i jaho brat paśla adnoj z apieracyj. Tut i nižej fota siamji Rejnbataŭ

Luk Rejnbat, 24-hadovy mužčyna z Kuinsłenda (Aŭstralija) ŭ 2011 hodzie atrymaŭ mocnuju traŭmu hałavy — jamu kazali, što jon nikoli bolš nie zdoleje chadzić ci razmaŭlać. Jaho litaralna viarnuli ź miortvych, ale jamu znoŭ patrebnaja dapamoha, raspaviadaje aŭstralijski The Chronicle.

Paśla 14 miesiacaŭ u špitali, častku jakich jon pravioŭ biez pałovy čerapa, były santechnik Luk viarnuŭsia damoŭ, dzie znoŭ vučycca čytać i pisać. Na ščaście, da jaho viarnułasia zdolnaść chadzić i razmaŭlać. Ale ŭ jaho hałavie zastaŭsia prybor, jaki moža zabić jaho ŭ luby momant.

Čatyry hady tamu Luk haściŭ u siabra, nieviadomym čynam udaryŭsia hałavoj i straciŭ prytomnaść. Jak heta adbyłosia, jon nie pamiataje. Lekary nie adrazu zrazumieli, nakolki ŭsio surjozna.

U špitali jon pravioŭ 19 dzion pad intensiŭnaj terapijaj, pieražyŭ insult. Daktaram pryjšłosia vydalić častku čerapa pamieram z dałoń, kab źnizić cisk na mozh. Jon pajšoŭ na papraŭku, kali častku čerapa zamianili na tytanavuju sietku.

Luk i jaho dziaŭčyna Stejsi za niekalki miesiacaŭ da katastrofy…
…i za niekalki miesiacaŭ da śmierci Stejsi

Dy jaho papraŭcy škodziła inšaja katastrofa: u 2014-m ad chvaroby serca pamierła jaho dziaŭčyna Stejsi. Niahledziačy na ŭsio, Luk znoŭ navučyŭsia chadzić i razmaŭlać, vučycca znoŭ čytać i pisać.

Niadaŭna vyśvietliłasia, što Luku znoŭ pahražaje niebiaśpieka. Daktary ŭstavili ŭ krytyčna važnuju vienu ŭ jaho hałavie filtr, kab paźbiehnuć utvareńnia zhustkaŭ kryvi. Ale filtr zrušyŭsia ŭ niebiaśpiečnuju pazicyju dy moža złamacca ŭ luby momant — jak kažuć rodzičy Luka, jon žyvie z hranataj u hałavie.

Luk ciapier. Jon moža chadzić i razmaŭlać, sprabuje viarnucca da narmalnaha žyćcia

Prybrać filtr možna, ale vielmi składana — takuju apieracyju na siońnia pravodziać tolki ŭ špitali Stenfardskaha ŭniviersiteta (ZŠA), jana kaštuje 130 tysiač dalaraŭ. Apieracyja ŭžo pryznačanaja na 21 vieraśnia, ale pakul u rodzičaŭ Luka atrymałasia sabrać tolki kala 40 tysiač, piša Daily Mail. Achviaravać hrošy možna praz GoFundMe i stvoranuju Stejsi arhanizacyju Smiles of Strenght, padrabiazna pračytać historyju Luka možna ŭ Facebook-supołcy «Stand for brother Luke».

Kamientary1

Ciapier čytajuć

U Połk Kalinoŭskaha na tydzień pralez milicejski stukač. Ciapier jaho vykryli, i dobra vidać, chto sprabuje abialić ahienta

U Połk Kalinoŭskaha na tydzień pralez milicejski stukač. Ciapier jaho vykryli, i dobra vidać, chto sprabuje abialić ahienta

Usie naviny →
Usie naviny

U centry Minska kiroŭca źbiŭ na «ziebry» ravarysta VIDEA8

Bačyš zajčania? Nie padbiraj!1

Jak rasijskija siłaviki i prapahandysty mohuć atrymlivać pašparty jeŭrapiejskich krain2

U minskim mietro pamianiaŭsia miechanizm apłaty za prajezd

U svaim «mirnym płanie» ZŠA prapanujuć asłabić sankcyi suprać Rasii i pakinuć akupavanyja terytoryi Maskvie11

«Babaryku i nie treba było padtrymlivać, jon trymaŭsia dobra». Były palitviazień raskazaŭ, jak adbyvaŭ piacihadovy prysud 4

Stała viadoma pra śmierć 22-hadovaha chłopca, jakoha asudzili pa palityčnaj kryminałcy2

Anžalika Mielnikava chacieła vykupić biełaruski fond ź Biełastoka16

Abjavili «ekstremisckim farmavańniem» «ČiestnOK» — prajekt byłoha palitviaźnia Alaksandra Ivulina1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Połk Kalinoŭskaha na tydzień pralez milicejski stukač. Ciapier jaho vykryli, i dobra vidać, chto sprabuje abialić ahienta

U Połk Kalinoŭskaha na tydzień pralez milicejski stukač. Ciapier jaho vykryli, i dobra vidać, chto sprabuje abialić ahienta

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić