Śviet77

Histaryčnaja padzieja dla Jeŭropy: padpisana pahadnieńnie ab budaŭnictvie hazapravoda ź Litvy ŭ Polšču

Litva, Polšča i Jeŭrakamisija (JEK) u čaćvier padpisali damovu pra finansavańnie prajekta hazapravoda pamiž Litvoj i Polščaj (GIPL). Kiraŭnik JEK Žan-Kłod Junkier adznačyŭ, što hazapravod pamiž Litvoj i Polščaj źjaŭlajecca pieršym infrastrukturnym prajektam, jaki złučyć krainy Bałtyi z rynkami Zachodniaj Jeŭropy.

Premjer Estonii Taavi Ryjvas, prezident Litvy Dala Hrybaŭskajcie, Žan Kłod Junkier, premjer Łatvii Łajmdota Straŭjuma, premjer Polščy Eva Kopač

«Vy zrabili bolš, čym prosta złučyli hazapravody, vy zrabili bolš, čym prosta złučyli dźvie krainy. Vy pakłali kaniec enierhietyčnaj izalacyi krain Bałtyi, vy pakłali kaniec praciahłaj zaležnaści krain ad adzinaha pastaŭščyka, złučyli ŭvieś rehijon z astatniaj Jeŭropaj», — skazaŭ u čaćvier na pres-kanfierencyi ŭ Brusieli kiraŭnik JEK Žan Kłod Junkier, źviartajučysia da prezidenta Litvy i premjera Polščy.

Pa słovach Žana Kłoda Junkiera, inviestycyi Jeŭrasajuza (ES) u hety prajekt — samyja vialikija inviestycyi takoha rodu ŭ historyi ES.

«Heta inviestycyi, jakija ŭ budučyni pryniasuć dyvidendy, zabiaśpiečać svabodnaje pieramiaščeńnie enierharesursaŭ u Jeŭropie. (…) Nam treba harantavać biaśpieku pastavak enierharesursaŭ, dyviersifikavać resursy. My možam heta zrabić razam dziela svaich hramadzian, svaich spažyŭcoŭ», — skazaŭ Junkier.

Prezident Litvy Dala Hrybaŭskajcie skazała, što padpisańnie damovy — važny krok da enierhietyčnaha sajuza ES.

«Siońnia zrobleny kančatkovy i važny krok, jakoha nie było b biez dobraj voli, razumieńnia palitykaŭ i, pa-za ŭsiakimi sumnievami, bieź finansavaj dapamohi ź biudžetu ES. (…) Heta vyrašalny krok u spravie stvareńnia Enierhietyčnaha sajuza ES, pra jaki ŭ nas jość damoŭlenaść. Heta taksama važny krok dla kankurentnaści i ahulnaha dabrabytu ŭsiaho ES», — skazała D. Hrybaŭskajcie na pres-kanfierencyi ŭ Bruseli.

Premjer Estonii Taavi Ryjvas skazaŭ, što hazapravod Polščy i Litvy zblizić ŭsiu Jeŭropu.

Na prajekt koštam 555 młn jeŭra JEK vydzialaje 295 młn. jeŭra z Fondu CEF Jeŭrasajuza, a jašče 10 młn. jeŭra budzie vydzielena na daśledavańni.

Važny dla Litvy i ŭsiaho ES prajekt daść mahčymaść realizavać ideju enierhietyčnaha sajuza i vyrašyć prablemu zaležnaści Bałtyjskich krain ad rasijskaha hazu.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni8

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

«Navat moj siabar Paźniak mianie ŭžo nie paprakaje». Łukašenka parazvažaŭ pra biełaruski nacyjanalizm i ci chapaje jaho ŭ Biełarusi101

Siońnia — Vierbnaja niadziela va ŭsich chryścijanskich kanfiesij. U Śviata-Duchaŭ sabor vystraiłasia vializnaja čarha10

U tyktoku pakazali padarunki ad słuckaha miasakambinata da Vialikadnia5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić