Pra nieandertalcaŭ, kramańjoncaŭ i Amieryku: ekśpierty pa ruskim śviecie ŭ Minsku abmiarkoŭvali budučyniu
U staličnym hateli «Biełaruś» 3 śniežnia prajšła kanfierencyja pad hučnaj nazvaj «Uschodniaja Jeŭropa pamiž biaśpiekaj i supraćstajańniem», jakuju arhanizavaŭ «Kansiervatyŭny centr «Nomas».
U pryncypie, ab čym budzie iści hutarka na kanfierencyi možna było zdahadacca. «Nomas» pazicyjanuje siabie jak raspracoŭščyka aŭtentyčnaha biełaruskaha śvietapohladu na bazie tradycyjnych kaštoŭnaściej, ale na spravie daŭno spaborničaje z takimi supołkami, jak «Cytadel», u baraćbie za finansavańnie z rasijskich fondaŭ.
Vykazać svoj kłopat ab Uschodniaj Jeŭropie sabrałasia kala 30 čałaviek. Niekalki śpikieraŭ, z Rasii, Biełarusi i Ukrainy, para-trojka žurnalistaŭ i hości, nakštałt Vadzima Jałfimava — historyka, jaki vioŭ «ideałahična pravilny» błoh na sajcie BiełTA.

Śpikiery adzin ad adnaho nie nadta adroźnivalisia. Siarhiej Rekieda, rasiejski historyk, redaktar partału rubaltic.ru (na jakim užo poŭnym chodam vychodziać materyjały pra «turecki ŭdar u śpinu»), paskardziŭsia, što Jeŭropa nie choča pryznavać Jeŭrazijski sajuz subjektam mižnarodnaj palityki, a na ŭschodnich partnioraŭ ES źviartaje ŭvahu tolki tady, kali jamu štości patrebna, naprykład dapamoha ŭ baraćbie z terarystami.
Estafietu padchapiŭ Anton Dzianisaŭ, dacent kafiedry palitałohii Biełaruskaha nacyjanalnaha techničnaha ŭniviersiteta, z dakładam pad nazvaj «Bałta-Čarnamorski aljans jak mahčymaja hieapalityčnyja pahroza dla rehijona».

Jon trochi papałochaŭ udzielnikaŭ «Prajektam Mižmorje» — aljansam słavianskich i prybałtyjskich dziaržaŭ, razmovy pra jaki vialisia jašče z časoŭ Piłsudskaha. Praŭda, sam Dzianisaŭ pryznaŭ, što «Mižmorje» siońnia — prosta infarmacyjna-markietałahičny miem. Ale ž, pa jaho słovach, idei «novaha VKŁ» ci «novaj Rečy Paspalitaj», jak nazyvali «Mižmorje», nabyvajuć papularnaść i mohuć navat paŭpłyvać na palityčny kurs Biełarusi. Bo asnoŭnaja meta taho «Mižmorja», na dumku Dzianisava, — nakiravanaść suprać Rasii. Taksama jon zakłapociŭsia tym, što siońnia ŭ Biełarusi isnuje vialikaja prasłojka maładych, aktyŭnych ludziej, jakija dobra zarablajuć i šmat byvajuć za miažoj i jakija schilnyja mienavita da idej «Bałta-čarnamorskaha aljansa», a nie Jeŭrazijskaha sajuza. Tamu treba skiroŭvać na hetuju hrupu infarmacyjnuju pracu pa papularyzacyi taho Jeŭrazijskaha sajuza. Da taho ž, paskardziŭsia Dzianisaŭ, hetaja moładź nie chodzić na vybary, bo jany majuć dobry zarobak, tamu «im nie treba nabyć u bufiecie štości tańniejšaje», a administratyŭny cisk na ich nie paŭpłyvaje, bo jany nie biudžetniki.

Dalej usio było toje samaje: surjoznyja mužčyny, vykruciŭšy pafas na maksimum, pa čarzie raskazvali adzin adnamu, jaki drenny Zachad i jaki dobry Jeŭrazijski sajuz.
Rasiejski palitołah Viačasłaŭ Sutyryn, stały ekśpiert prajekta z FSBšnymi karaniami, pad nazvaj «IMCHO-kłub», pradkazaŭ Biełarusi śvietłuju budučyniu ŭ miežach Jeŭrazijskaha sajuza.
Mikałaj Kaciuk, małady ukrainiec, člen «Sajuza pravasłaŭnych žurnalistaŭ Ukrainy», taksama zaniaŭsia pradkazańniem budučyni. Na jaho dumku, chutka ŭ žyćcio čałavieka pryjduć nanatechnałohii, lubuju reč možna budzie nadrukavać na chatnim 3D-pryntary, zapłaciŭšy za jaje čarciož, jaki dašluć praź internet. Adnak, pa jaho słovach, heta nie tyčycca Uschodniaha rehijona — tut vytvorčaść staić na ŭzroŭni 1940 hoda va ŭsich krainach, akramia Biełarusi. Vakoł biada: vytvorčaści stankoŭ nidzie niama, a taja ž Prybałtyka — kraina anłajn-hastarbajteraŭ. Tamu, kali krainy nie abjadnajucca dla technałahičnaha praryvu, to ŭ budučyni miascovaje nasielnictva budzie zajdrościć tym, chto žyvie pad Isłamskaj Dziaržavaj, upeŭniŭ Kaciuk.

Alaksiej Dziermant — kudy ž bieź jaho — raspavioŭ pra «dyskusii ŭ kułuarach Jeŭraparłamienta, jakija viaducca ŭ režymie najstražejšaj sakretnaści», pryśviečanyja ŭmovam Uschodniaha partniorstva. Adkul sam jon daviedaŭsia pra ich źmiest, Dziermant udakładniać nie staŭ.
Nie ŭstrymaŭsia ad technałahičnych prahnozaŭ i jon: na dumku Dziermanta, užo praz 10—15 hadoŭ hruzaviki buduć drukavać na hihanckich 3D-pryntarach u pustyniach, a zavody nakštałt MAZa buduć nikomu nie patrebny. Kaniečnie, pra heta niepasredna zaraz damaŭlajucca vialikija karparacyi ZŠA.
Vystup apošniaha śpikiera, rasiejskaha palitołaha Uładzimira Kirejeva, staŭ sapraŭdnaj višańkaj na hetym torcie absurdu. Kali inšyja ŭdzielniki skłaniali ES i ZŠA jašče bolš-mienš aściarožna, to Kirejeŭ adrazu vykłaŭ na stoł usie svaje karty. Usio kantraluje Amieryka, kazaŭ hety. Kanflikt va Ukrainie spravakavała Amieryka. Pravodzicca hienieralnaja linija pa izalacyi Rasii. Chto jaje pravodzić? Amieryka! Nu jašče troški Jeŭropa, ale tamu, što joj kiruje Amieryka. Rynki Rasii i Kitaja chočuć razvalić. Chto? Amieryka!
Dalej pajšło pa narastajučaj: va Ukrainu pierakidvajuć bajevikoŭ Isłamskaj Dziaržavy. Tam jany atrymlivajuć pašparty i jeduć u Jeŭropu. I hetak dalej.
Skončyŭ Kirejeŭ pryhoža, zajaviŭšy, što, jak kramańjoniec svaimi vynachodnictvami «źniščyŭ inšyja kankurentnyja vidy ludziej», tak i siońnia Amieryka svajoj technałahičnaj pieravahaj moža «pastavić pytańnie ab źniščeńni svaich apanientaŭ, jak tych, chto ničoha nie moža supraćpastavić hetaj pieravazie».
Zatym abjavili paŭzu na kavu, paśla jakoj, pa vyrazie Piatroŭskaha, pavinna była adbycca dyskusija ŭdzielnikaŭ, na jakoj vykazanyja dumki buduć «adpaliravanyja». Na ščaście, paliroŭkaj vyrašyli zajmacca za začynienymi dźviaryma, i žurnalistaŭ paprasili syści. Niepasredna ŭ mianie takoje rašeńnie arhanizataraŭ vyklikała samuju ščyruju ŭdziačnaść – kanśpirałahičnaha šalenstva i tak było ŭžo zanadta dla adnaho viečara.
Na raźvitańnie lidar «Nomasu» prapanavaŭ usim achvotnym biaspłatna zachapić z saboj knihi «Ekśpiertny dakład. Ekstremizm va ukrainskaj palitycy, hramadstvie, ŚMI i siłavych strukturach». Na vokładcy byŭ fotazdymak brytahałovaha macaka ŭ kamuflažy. Na ruce ŭ jaho była emblema «Pravaha siektara», za śpinaj łunaŭ ukrainski ściah.

«Dosyć ź mianie ekśpiertaŭ», — padumałasia mnie.
Knižku ja brać nie staŭ.
-
Pajezdka ŭ aeraport — ad 90 da 150 rubloŭ. Biełaruski kankurent «Jandeks-taksi» ahučyŭ taryfy
-
Žonka biełarusa, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, raskazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie
-
Biełaruskija turysty pryjechali na mora ŭ AAE, ale miascovyja plažy akazalisia ŭ mazucie

Kamientary