Užo ŭviesnu ŭ Miensku maje adnavicca «Śpieŭny schod» — sustrečy, na jakich amatary śpiavajuć narodnyja pieśni. Arhanizatary kažuć pra vialiki popyt na kalektyŭnyja śpievy j hatovyja navat pravodzić štotydniovyja kursy dy majstar-klasy ŭ inšych haradach. Ad bolš aktyŭnaj dziejnaści ich strymlivajuć tolki finansavyja vydatki.

Usio pačałosia z etnahrafičnaj ekspedycyi j konkursu startapaŭ
«Śpieŭny schod» naradziŭsia paśla taho, jak žurnalist i pijar-menedžer Alaksiej Čubat schadziŭ u etnahrafičnuju ekspedycyju ŭ Horackim rajonie razam z Studenckim etnahrafičnym tavarystvam u 2013 hodzie. Tam jon upieršyniu pabačyŭ, jak ludzi śpiavajuć narodnyja pieśni, jakim 200—300 hadoŭ.
«Heta źmianiła mianie, — raskazaŭ Alaksiej Svabodzie. — Ja ŭbačyŭ, što isnuje žyvaja tradycyjnaja kultura: śpievy, tancy, abrady, vieravańni. I što jana nia jdzie sa sceny ci ekrana noŭtbuka, a ŭpisanaja ŭ žyćcio čałavieka».

U tym ža hodzie jon patrapiŭ na abrad «Žanićba komina» ŭ vioscy Michalki Homielskaha rajonu. Na śviacie vystupaŭ i hurt «Vuraj», lider jakoha — Siarhiej Doŭhušaŭ.
«Jany vystupali prosta ŭ staroj chacie, — uzhadvaje Čubat. — I ja zrazumieŭ, što voś jano — spałučeńnie tradycyjnaści j sučasnaści».
Paśla «Žanićby komina» Čubat i Doŭhušaŭ bačylisia jašče niekalki razoŭ. Akazałasia, što dumka pra kalektyŭnyja śpievy była i ŭ muzyki. Zastavałasia tolki pradumać prajekt. Jak admysłova, u pačatku 2014 hodu Alaksiej Čubat patrapiŭ na prahramu pa sacyjalnym pradprymalnictvie SocStarter.
«Atmasfera startapaŭ i natchnionych udzielnikaŭ dała patrebny impuls, — kaža Alaksiej. — Ja zrazumieŭ, što treba rabić «Śpieŭny schod». Ale nie jak prajekt u sfery sacyjalnaha pradprymalnictva, a jak hramadzka-kulturny prajekt».
U biełarusaŭ jość śpieŭny hien
Z 2014 hodu Alaksiej ź Siarhiejem praviali 17 tematyčnych śpieŭnych schodaŭ: tradycyjnyja biełaruskija pieśni, kaladnyja, dziciačy falklor, pieśni časoŭ VKŁ i z Połackaha sšytku. U siarednim na kožnyja zaniatki prychodzić kala 100 čałaviek. Usim udzielnikam razdajuć razdrukoŭki sa słovami, pravodziać praktykavańni na dychańni, rychtujuć hołas. Potym usie razam paŭtarajuć pieśni za Siarhiejem Doŭhušavym.

Siarhiej — prafesijny śpiavak. Jon pracuje ŭ Biełaruskaj dziaržaŭnaj filarmonii j pravodzić pryvatnyja zaniatki pa śpievach. Zapeŭnivaje, što śpiavać umieje kožny.
«Praz kalektyŭnyja śpievy možna pazbavicca ad svaich zaciskaŭ, — kaža Doŭhušaŭ. — U niekaha zastalisia kompleksy paśla muzyčnych škoł, niechta baicca, što inšyja pačujuć jahony hołas. U nas ža takaja nacyja: kali ŭsie, tady j ja. I kali źbirajecca 80—100 čałaviek i ŭsie śpiavajuć, ludzi raźniavolvajucca. Va ŭnison heta hučyć vielmi mocna».
Doŭhušaŭ kaža pra śpieŭny hien, jaki majuć biełarusy. Jašče piaćdziasiat hod tamu ŭ luboj vioscy było poŭna ludziej, jakija śpiavali. Vialikija archivy zanatavanych śpievaŭ taksama śviedčać pra śpieŭnaść nacyi.
«Hetamu treba nadać novaje žyćcio! — kaža Doŭhušaŭ. — Jość vypadki, kali naviedvalniki śpieŭnych schodaŭ užo ŭ kaviarniach i restaracyjach pačynajuć śpiavać pieśni z našaha śpieŭnaha schodu. Heta samaja hałoŭnaja meta. Pieśnia pavinna pajści ŭ narod i žyć dalej».

Kali naźbirajem hrošaj, buduć navat kursy pa śpievach
Pa słovach Doŭhušava, «Śpieŭny schod» — heta najpierš sacyjalny prajekt. Šmat chto chacieŭ by pasprabavać śpiavać, ale nia maje dzie heta zrabić. Kab mieć mahčymaść ładzić schody čaściej, Čubat i Doŭhušaŭ stvaryli kampaniju pa zbory srodkaŭ na «Tałakošcie».
Za sabranyja 40 miljonaŭ rubloŭ majuć być praviedzienyja piać śpieŭnych schodaŭ: try ŭ Miensku i pa adnym u Bieraści j Viciebsku.
«Kali my źbiarom bolš hrošaj, to praviadziem bolš «Śpieŭnych schodaŭ», — kaža Čubat. — Idejaŭ u nas šmat. Naprykład, chaciełasia b u budučyni pravieści rehijanalny schod dzie-niebudź u Bieraści, a potym pryvieźci ŭ Miensk paleskija pieśni».
Plan maksymum — naładzić rehularnyja kursy pa śpievach. Doŭhušaŭ kaža, što dla tych, chto choča bolš śpiavać, treba źbiracca minimum raz na tydzień. I ludziej, hatovych zajmacca śpievami rehularna, prynamsi ŭ Miensku, užo dastatkova.
«Ja viadu pryvatnyja zaniatki pa staradaŭnich śpievach, pa kałychankach ładžu majstar-klasy. To bok ludziej achvočych chapaje. I možna było b pravodzić takija zaniatki ŭ miežach «Śpieŭnaha schodu».
Vykładčykam na budučych kursach moža vystupić najpierš sam Doŭhušaŭ, a taksama inšyja muzyki, što ŭžo pravodzili majstar-klasy ŭ miežach «Śpieŭnaha schodu». Ci źjaviacca kursy, zaležyć ad taho, kolki źbiaruć hrošaj za dva bližejšyja miesiacy i ci znojdziecca stałaje pamiaškańnie dla zaniatkaŭ.

«Na śpieŭnyja schody ŭžo ciapier chodziać siemjami, — kaža Alaksiej Čubat. — I ludzi ŭvieś čas kažuć, što chacieli b čaściej źbiracca».
Naprykład, pierakładčyca Alina Stefanovič naviedvała papiarednija śpieŭnyja schody i časam prychodziła ź dziećmi. Na jaje dumku, heta dobraja mahčymaść navučycca śpiavać dla tych, chto nie chadziŭ u muzyčnuju škołu j nia viedaje notaŭ.
«Z zadavalnieńniem budu dalej chadzić. — skazała Stefanovič Svabodzie. — Dla mianie raz na dva tydni było b najbolš zručna. A dla dziaciej, mahčyma, treba asobnyja, dziciačyja śpieŭnyja schody arhanizoŭvać».
Pa narodnych pieśniach chočam zrabić karaokie
U kožnym razie «Śpieŭny schod» u 2016 hodzie maje namier pravieści rehijanalnyja sustrečy ŭ Bieraści j Viciebsku. Abranyja mienavita hetyja harady, tamu što Viciebščyna (Połaččyna) i Paleśsie — śpieŭnyja rehijony. Tam bahata materyjału, ź jakim možna pracavać. A ŭ Viciebsku ŭžo raz pravodziŭsia «Śpieŭny schod».
«Aktyŭnaść u rehijonach byvaje navat bolšaja, čym u Miensku, — kaža Doŭhušaŭ. — Paŭsiul ludzi cikaviacca śpievami».

Taksama abranyja mienavita dva supraćlehłyja pamiežnyja rehijony tak by mović z hieapalityčnaha hledzišča.
«Važna kultyvavać tam svaju kulturu, kab supraćstajać kulturnaj ekspansii susiednich krainaŭ», — kaža Čubat.
Ale arhanizatary «Śpieŭnaha schodu» nie abmiažoŭvajucca na abłasnych centrach. Jany chacieli b, kab ludzi ŭ inšych haradach padchapili ichniuju ideju dy samastojna pravodzili zaniatki. Doŭhušaŭ hatovy pravieści dla ich majstar-klasu dy navučyć budučych vykładčykaŭ.
«Było b dobra, kab u kožnym horadzie znajšoŭsia svoj kiraŭnik śpieŭnych schodaŭ».
Razvučyć samastojna mnohija pieśni možna ŭžo siońnia. Na staroncy «Śpieŭnaha schodu» vykładzienyja słovy mnohich pieśniaŭ sa spasyłkaj na zapis z vykanańniem pieśni. Ale dla praściejšaha navučańnia Doŭhušaŭ chacieŭ by zrabić karaokie pa biełaruskich narodnych pieśniach.
«Tak śpievy buduć jašče bolš dastupnyja, — kaža jon. — Bo niedzie ŭ hłybini kožnaha biełarusa jość svoj śpieŭny kod, jaki treba raskryć».
Kamientary