Hramadstva1313

Namieśnik kiraŭnika MZS: Mižnarodnaje prava nie zabaraniaje śmiarotnaha pakarańnia

U mižnarodnym pravie niama ŭniviersalnaj zabarony na ŭžyvańnie śmiarotnaha pakarańnia, ale Biełaruś hatova abmiarkoŭvać hetaje pytańnie, z ulikam mierkavańnia svajho hramadstva. Pra heta zajaviŭ namieśnik kiraŭnika MZS Biełarusi Valancin Rybakoŭ na mižnarodnaj kanfierencyi «Śmiarotnaje pakarańnie: Pieraadoleńnie roznahałośsiaŭ», jakaja siońnia prachodzić u Minsku.

Rybakoŭ pačaŭ svoj vystup z taho, što pavitaŭ lutaŭskaje rašeńnie Jeŭrasajuza źniać bolšaść sankcyj ź Biełarusi.

— Naša kraina zaŭsiody była i zastajecca adkrytaj dla lubych składanych i supiarečlivych pytańniaŭ, u tym liku, i pravoŭ čałavieka, uklučajučy pytańnie prymianieńnia śmiarotnaha pakarańnia.

Razam z tym, dadaŭ jon, prablemy nie vyrašajucca praz kanfrantacyju i naviazvańnie.

— Viadoma, što, z punktu hledžańnia mižnarodnaha prava, prymianieńnie śmiarotnaha pakarańnia univiersalna nie zabaroniena.

Dypłamat nahadaŭ, što Mižnarodny pakt ab hramadzianskich i palityčnych pravach nakładaje abmiežavańni na hety vid pakarańnia: nielha karać śmierciu niepaŭnaletnich i ciažarnych žančyn. U Biełarusi, dadaŭ Rybakoŭ, ustanoŭleny jašče bolšyja abmiežavańni na śmiarotnaje pakarańnie: u nas jana nie ŭžyvajecca da ŭsich žančyn, niepaŭnaletnim i mužčynam, jakija dasiahnuli na dzień vyniasieńnia prysudu 65 hadoŭ.

Namieśnik kiraŭnika MZS taksama nahadaŭ pra toje, što Kanstytucyja Biełarusi praduhledžvaje časovy charaktar śmiarotnaha pakarańnia - jana ŭžyvajecca da jaje admieny za samyja ciažkija złačynstvy (zabojstva pry abciažarvajučych abstavinach).

- Uličvajučy dadzienuju normu, naša kraina zajmaje uzvažanuju pazicyju na mižnarodnaj arenie pa pytańni prymianieńnia śmiarotnaha pakarańnia. U pryvatnaści, my ŭstrymlivajemsia pry hałasavańni pra maratoryj na śmiarotnaje pakarańnie ŭ Hienieralnaj asamblei AAN.

Rybakoŭ nahadaŭ ab vynikach refierendumu 1996 hoda, kali bolšaść biełarusaŭ padtrymała zachavańnia śmiarotnaha pakarańnia. Takija ž dadzienyja sacapytańniaŭ.

— Nami hety fakt ihnaravacca nie moža i nie budzie. U tym liku, i ŭ ramkach dyjałohu z šanoŭnym jeŭrapiejskimi partniorami.

Dypłamat dadaŭ, što Biełaruś nikoli nie spyniała dyskusiju pa pytańni śmiarotnaha pakarańnia i nia budzie hetaha rabić.

Najaŭnaść śmiarotnaha pakarańnia ŭ Biełarusi — hałoŭnaja pieraškoda na šlachu ŭstupleńnia krainy ŭ Radu Jeŭropy. Śmiarotnaje pakarańnie pryvodzicca ŭ vykanańnie šlacham rasstrełu, da jaho nie mohuć być asudžanyja žančyny, niepaŭnaletnija i mužčyny starejšyja za 65 hadoŭ na momant vyniasieńnia prysudu.

Nahadajem, Biełaruś — adzinaja kraina ŭ Jeŭropie i na postsavieckaj prastory, dzie da hetaha času ŭžyvajecca śmiarotnaje pakarańnie. Z pačatku 1990 hoda da vyšejšaj miery byli pryhavorany bolš za 400 asudžanych, za ŭvieś hety čas prezident pamiłavaŭ tolki adnaho čałavieka.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje7

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje

Usie naviny →
Usie naviny

Jak rasijskija siłaviki i prapahandysty mohuć atrymlivać pašparty jeŭrapiejskich krain2

U minskim mietro pamianiaŭsia miechanizm apłaty za prajezd

U svaim «mirnym płanie» ZŠA prapanujuć asłabić sankcyi suprać Rasii i pakinuć akupavanyja terytoryi Maskvie11

«Babaryku i nie treba było padtrymlivać, jon trymaŭsia dobra». Były palitviazień raskazaŭ, jak adbyvaŭ piacihadovy prysud 4

Stała viadoma pra śmierć 22-hadovaha chłopca, jakoha asudzili pa palityčnaj kryminałcy2

Anžalika Mielnikava chacieła vykupić biełaruski fond ź Biełastoka16

Abjavili «ekstremisckim farmavańniem» «ČiestnOK» — prajekt byłoha palitviaźnia Alaksandra Ivulina1

Palitźniavoleny Andrej Čapiuk skončyŭ adbyvać svoj termin — jaho vyvieli z kałonii ŭ kajdankach1

Pravaabaroncy: U Dziaržynsku apošnimi dniami adbyvajucca zatrymańni i pieratrusy1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje7

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić