Karaleva Bona nie atručvała Barbaru Radzivił?
Litoŭskija miedyki vyśvietlili, ad čaho pamierła lehiendarnaja biełaruskaja pryhažunia.
Chutčej za ŭsio Barbara Radzivił chvareła i pamierła ad raku šyjki macicy.

Da hetaj vysnovy pryjšli navukoŭcy Litoŭskaha ŭniviersiteta miedycynskich navuk. Jany padrabiazna daśledavali ŭsie dakumienty pra chvarobu (navat recepty karaleŭskaha aptekara). A taksama vykarystali vyniki ahladu pareštak karalevy, zroblenyja litoŭskimi antrapołahami ŭ 2001 hodzie. Vynik ich daśledavańniaŭ apublikavany ŭ adnym z numaroŭ časopisa ARCHE, jaki dniami pabačyŭ śviet. Mienavita praz ankałohiju minijaciurnaja pryhažunia (rost Barbary składaŭ 160,2 sm, adnak u tyja časy jana ličyłasia vysokaj) pražyła ŭsiaho 28 hadoŭ.
Darečy, u Kupałaŭskim teatry ŭžo šasnaccać hadoŭ idzie śpiektakl «Čornaja panna Niaśviža» pavodle adnajmiennaj pjesie Alaksieja Dudarava. Jak raskazvaŭ sam Alaksiej Anufryjevič «Narodnaj Voli», jon nie vieryŭ u vinavatnaść hałoŭnaj padazravanaj Bony Sforcy, śviakrovi Barbary. Pa jaho viersii, Barbara atruciłasia sama.

Kamientary