Sioleta žury vyrašyła ŭłučyć u doŭhi śpis 13 knih.

Takoje rašeńnie tłumačycca tym, što ŭ hetym hodzie žury ŭpieršyniu abiraje knihi nie hałasavańniem i padlikam bałaŭ, a kansensusam, i dziela dasiahnieńnia kansensusu žury spatrebiłasia ŭvieści dadatkovuju pazicyju.
Łonh-list (pavodle ałfavita)
Andrej Adamovič. Taŭściła i lešč. — Vilnia: «Łohvinaŭ».
Valancin Akudovič. Pračnucca rankam u svajoj krainie. — Vilnia: «Łohvinaŭ».
Siarhiej Bałachonaŭ. Infanta i adnaroh. — Vilnia: «Łohvinaŭ».
Alhierd Bacharevič. Biełaja mucha, zabojca mužčyn. — Minsk: «Halijafy».
Alaksandr I. Backiel. Jabłynievy majontak. — Vilnia: «Łohvinaŭ».
Adam Hłobus. Historyi pra Miensk i jaho vakolicy. — Vilnia: «Łohvinaŭ».
Źmicier Dziadzienka. Historyi ŭ pryciemkach. — Minsk: «Knihazbor».
Aleś Paškievič. Ruch. — Minsk: «Knihazbor».
Maryja Roŭda. Kliničny vypadak, albo Daremnyja ŭcioki. — Minsk: «Knihazbor».
Roma Śviečnikaŭ. Roma jedzie. Kniha 2. Vilnia: «Łohvinaŭ»/34mag.net
Tania Skarynkina. Šmat Česłava Miłaša, krychu Ełvisa Preśli. — Vilnia: «Łohvinaŭ».
Kirył Stasielka. Dziciačy manifiest. — Minsk: «Halijafy».
Maks Ščur. Zaviaršyć hieštalt. — Ternopal: «Krok».
Karotki śpis budzie nazvany ŭ pačatku vieraśnia.
Taksama vyznačyłasia ŭznaharoda dla aŭtara knihi, jakaja zojmie treciaje miesca. Instytut imia Hiote ŭ Minsku prapanoŭvaje treciamu łaŭreatu dvuchtydniovy tvorčy adpačynak u Bierlinskim litaraturnym kałokviumie ŭ śniežni 2016 hoda. Aŭtar knihi, jakaja zojmie druhoje miesca, budzie ŭznaharodžany stypiendyjaj u Domie tvorčaści piśmieńnikaŭ (h. Viśbiu, Hotłand, Šviecyja), pieršaje — čekam ad IdeaBank.
U žury premii sioleta ŭvajšli: Ihar Babkoŭ, Siarhiej Dubaviec, Ludmiła Rubleŭskaja i Hanna Jankuta — ź biełaruskaha boku; Andžej Bžeziecki i Małhažata Nocuń — z polskaha boku. Hanarovy staršynia žury — Nadzvyčajny i Paŭnamocny Pasoł Respubliki Polšča ŭ Respublicy Biełaruś Konrad Paŭlik.
***
Premija imia Ježy Hiedrojca ŭručajecca z 2012 hoda. Papiarednija pieramožcy: Pavieł Kaściukievič z knihaj «Zbornaja RB pa niehałoŭnych vidach sportu» (2012), Uładzimir Niaklajeŭ z knihaj «Aŭtamat z haziroŭkaj ź siropam i biez» (2013), Ihar Babkoŭ z knihaj «Chvilinka: Try historyi» (2014), Viktar Kaźko z knihaj «Čas źbirać kości» (2015).
Kamientary