Ułada1

Biełarusaŭ usio mienieje

Za pieršyja try miesiacy 2008 hodu nasielnictva Biełarusi źniziłasia na 8,8 tys. čałaviek.

Pavodle źviestak Ministerstva statystyki i analizu, kolkaść nasielnictva Biełarusi na 1 krasavika 2008 hoda skłała 9 młn. 681 tys. čałaviek i ŭ paraŭnańni z pačatkam hoda pamienšyłasia na 8,8 tys. čałaviek.

Asnoŭnaja pryčyna pamianšeńnia nasielnictva — pieravyšeńnie kolkaści pamierłych nad kolkaściu narodžanych na 9,7 tys. čałaviek. U pieršym kvartale hetaha hoda naradziłasia 25,3 tys. dziaciej, što na 900 bolš, čym za pieršy kvartał 2007 hoda, pamierła — 35 tys. čałaviek (na 500 čałaviek mienš).

Najbolšy pakazčyk naturalnych strat nasielnictva zafiksavany ŭ Viciebskaj vobłaści (7,3 čałavieka na tysiaču nasielnictva). U Bresckaj vobłaści hety pakazčyk skłaŭ 2,5 čałavieka, Hrodzienskaj — 4,2, Homielskaj — 4,7, Mahiloŭskaj — 6 i Minskaj vobłaści — 6,4 čałavieka na tysiaču nasielnictva. U stalicy adznačany naturalny pryrost nasielnictva — 0,8 čałavieka na tysiaču nasielnictva.

U pieršym kvartale hetaha hoda naturalny pryrost nasielnictva zafiksavany ŭ 44 haradach Biełarusi z 112 (39%) i ŭ 20 pasiołkach haradskoha typu z 94 (21%), a taksama ŭ 11 haradskich pasialeńniach z 206 (5%). Va ŭsich sielskich rajonach, akramia Mazyrskaha i Minskaha, naziralisia naturalnyja straty nasielnictva.

Siarod pryčyn śmiarotnaści nasielnictva, pavodle źviestak Minstata, lidzirujuć chvaroby orhanaŭ krovazvarotu — ad ich za try miesiacy hetaha hoda pamierła bolš za 18,1 tys. čałaviek. Novaŭtvareńni stali pryčynaj śmierci 4,5 tys. čałaviek, chvaroby orhanaŭ dychańnia — 1.079 čałaviek, ad infiekcyjnych i parazitarnych chvarob pamierli 266, uklučajučy 168 śmiarciej ad tubierkulozu, ad chvarob orhanaŭ stravavańnia — 1.091 čałaviek. Bolš za 3,7 tys. čałaviek zahinuli ad źniešnich pryčyn, u tym liku 100 — patanuła, 635 — zahinuła ŭ vyniku suicydu, 181 — byŭ zabity, 801 — zahinuŭ ad vypadkovaha atručeńnia ałkaholem, 430 — u vyniku niaščasnych vypadkaŭ, źviazanych z transpartnymi srodkami.

Pry hetym śmiarotnaść novanarodžanych źniziłasia z 5,7 vypadka na tysiaču narodžanych u pieršym kvartale 2007 hoda da 4 vypadkaŭ u pieršym kvartale hetaha hoda. Siarod pryčyn śmierci dziaciej pieršaha hoda žyćcia 69,5% składajuć stany, što ŭźnikajuć u pierynatalnym pieryjadzie, i pryrodžanyja anamalii.

BiełaPAN

Kamientary1

Namieśnik Cichanoŭskaj Valer Kavaleŭski pakinuŭ pasadu

Namieśnik Cichanoŭskaj Valer Kavaleŭski pakinuŭ pasadu

Usie naviny →
Usie naviny

MKS vydaŭ ordary na aryšt Siarhieja Šajhu i Valeryja Hierasimava11

Turma budučyni. Navukoviec prapanavaŭ chutki sposab pieravychavańnia złačyncaŭ — dać adčuć pakuty ich achviar4

Školnica ź Minska maje 400 bałaŭ dla pastupleńnia2

«Vielmi składana zrazumieć, što jość dźvie praŭdy». Litoŭski historyk pra «Pahoniu» i spadčynu VKŁ 45

Kletka ŭ žanočaj kałonii. Što heta takoje i jakija normy parušaje?1

Daradcy Trampa padali płan spynieńnia vajny Rasii suprać Ukrainy26

Zabaŭny fakt: na vychad u płej-of Jeŭra-2024 z trecich miescaŭ pretendujuć vyklučna kamandy byłoj Aŭstra-Vienhryi2

Były polski sudździa Šmit staŭ karespandentam BiełTA8

Žančyna chadziła pa Breście z rasijskim ściaham. Ale adkaznaściu pahražajuć nie joj, a tamu, chto heta zaŭvažyŭ17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Namieśnik Cichanoŭskaj Valer Kavaleŭski pakinuŭ pasadu

Namieśnik Cichanoŭskaj Valer Kavaleŭski pakinuŭ pasadu

Hałoŭnaje
Usie naviny →