Kultura55

Pamior stvaralnik Etymałahičnaha słoŭnika biełaruskaj movy Ivan Łučyc-Fiedarec

Biełaruski movaznaŭca, kandydat fiłałahičnych navuk Ivan Łučyc-Fiedarec pamior u Minsku 14 vieraśnia, nie dažyŭšy miesiac da 78 hod. Čas i miesca pachavańnia buduć nazvanyja paźniej.

Ivan Ivanavič Łučyc-Fiedarec naradziŭsia ŭ vioscy Akrutnaje Drahičynskaha rajona ŭ 1938 hodzie, paśla 1 kłasa pierajechaŭ ź siamjoj u Drahičyn. Paśla škoły pastupiŭ u Lvoŭski ŭniviersitet imia Ivana Franka na češskaje adździaleńnie. Spačatku pracavaŭ u turystyčnym ahienctvie. Za češskaj avałodaŭ polskaj, słavackaj, sierbskaj i inšymi movami. Praz vałodańnie šmatlikimi movami byŭ zaprošany ŭ Instytut movaznaŭstva pry biełaruskaj Akademii navuk, dzie pracavaŭ da samaj piensii. Staŭ viadomym daśledčykam u Jeŭropie.

Asnoŭnaja jahonaja praca — šmattomny Etymałahičny słoŭnik biełaruskaj movy, nad jakim jon pracavaŭ razam ź inšymi movaznaŭcami, vydańnie jaho viadziecca z 1978 hoda i praciahvajecca dahetul (na siońnia vyjšła 13 tamoŭ, apošni — da litary T). Dla składańnia takoha słoŭnika jakraz spatrebilisia viedy šmatlikich, nie tolki słavianskich movaŭ.

Akramia taho, Ivan Łučyc-Fiedarec udzielničaŭ va ŭkładańni pierakładnych słoŭnikaŭ (u tym liku biełaruska-łatyšskaha, łatyšska-biełaruskaha słoŭnika), pisaŭ raznastajnyja artykuły na etymałahičnyja temy (u tym liku pra rodnuju, drahičynskuju havorku), byŭ suaŭtaram šerahu knih (u tym liku «Leksiki Paleśsia ŭ prastory i časie»), braŭ udzieł u stvareńni «Leksičnaha atłasa biełaruskich havorak».

Ad 1995 hoda byŭ adnym z zasnavalnikaŭ, aktyŭnym udzielnikam i staršyniom minskaha adździaleńnia Zachodniepaleskaha navukova-krajaznaŭčaha tavarystva.

«Byŭ cudoŭny čałaviek, mieŭ dobryja stasunki ź ludźmi, z supracoŭnikami, — kaža jaho siabar, linhvist i historyk Fiodar Klimčuk. — Paśla taho, jak jon adyšoŭ, ja paviedamlaŭ mnohim ludziam pra heta — mnohija płakali».

«Na takich, jak Ivan Ivanavič, trymałasia ŭsia navuka — niahučna, spakojna, ale hruntoŭna», — zajaviŭ z nahody śmierci Ivana Łučyca-Fiedarca prafiesar Alaksandr Duličenka z Tartu.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

«Zachvareŭ? Idzi ŭ chram». Andrej Lemiašonak raskazaŭ, jak zaražaŭ ludziej na Vialikdzień 2020 hoda20

MZS Ukrainy pra pucinskaje pieramirje: Budziem hladzieć na dziejańni, a nie na słovy

Uitkaf jašče raz sustreniecca z pradstaŭnikami Rasii

Zialenski zajaviŭ pra rasijskija drony va ŭkrainskim niebie paśla abjaŭleńnia pucinskaha pieramirja

Ukraina i Rasija praviali pierad Vialikadniem bujny abmien vajennapałonnymi2

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić