Piša a.Viačasłaŭ Barok.

Rodavyja praklony, hrech minułych pakaleńniaŭ (za jaki, nibyta cierpić sučaśnik) — heta vydumki niedavučanych śviataroŭ, jakija sprabujuć takim čynam pieraciahnuć uvahu čałavieka ad Chrysta i Jaho zbaŭčaj achviary na samich siabie, imknučysia padkreślić svaju važnaść i važnaść svaich malitvaŭ vyzvaleńnia.
Chrystos jość našaj Paschaj.
Heta adzinaja achviara, jakaja ŭžo dała kožnamu čałavieku plon vyzvaleńnia i ačyściła ad usialakaha hrachu.
A amatary rodavych praklonaŭ i hrachoŭ prodkaŭ trymajucca pierakanańniaŭ, što chrost, jeŭcharystyja, pakajańnie — heta ŭsio jašče nie tak važna. Važna — malitva vyzvaleńnia.
Značyć, tam, dzie pavinien dziejničać Chrystos (heta ŭ sakramantach pieraličanych), Jon jak by i dziejničaje, ale nie spraŭlajecca z hrachom čałavieka. A voś śviatar praz svaju malitvu vyzvaleńnia spraŭlajecca. KRUTA!
…Ale heta dla bahasłoŭja pasuje dla jašče mienš adukavanych… ale nie dla mianie.
* * *
Viačasłaŭ Barok
katalicki śviatar, probašč u Rasonach.
Ciapier čytajuć
«Byŭ hałodny, jak z Aśviencima, nie jeŭ ni miasa, ni harodniny». Što viadoma pra śmierć babrujskaha žurnalista, na jakoha zaviali kryminalnuju spravu ŭ Polščy
Kamientary