Hramadstva5353

Aleh Trusaŭ: U majoj knizie niama cytat, jakija začytvali na rasijskim TB

Staršynia Tavarystva biełaruskaj movy Aleh Trusaŭ prakamientavaŭ pieradaču «Čas pakaža» na rasijskim Pieršym kanale. U prahramie aktyŭna cytavałasia i abmiarkoŭvałasia kniha «Historyja siaredniaviečnaj Jeŭropy V—ChV st.» Aleha Trusava. «Ale my sapraŭdnyja ruskija, a nie tyja, što źjavilisia ŭ 1497 hodzie. Jany — tatary», — začytvali ŭ efiry «vytrymki» z knihi.

«Samaje śmiešnaje, što tych cytat u knizie niama, — śmiajecca Aleh Trusaŭ. — Jany sieli ŭ halošu pa poŭnaj. Heta jak savieckaja prapahanda, jakaja nie čytała, ale asudžaje. Hetak i jany nie čytali maju knihu.

Dadzienaja cytata — heta humar z adnaho z maich intervju. Niekali Łukašenka skazaŭ, što my «ruskija sa znakam jakaści», jon časta intuityŭna, nie viedajučy, navat kaža pravilnyja rečy, tamu ja raźviŭ hetuju cytatu, pažartavaŭ. Chaj jany znojduć, dzie ja pišu takoje ŭ knizie?»

Aleh Trusaŭ kaža, što rasijskija televizijniki abryvali jahony telefon, zvanili razoŭ dziesiać. «Prapanoŭvali apłacić samalot, hatel. Ja rastłumačyŭ, što zaniaty, mahu pryjechać u kancy śniežnia, a jašče lepš u pačatku studzienia. Nie, my vas zapłanavali na ciapier. Jak heta zapłanavali? Kažu, davajcie ŭ Minsku zapišam, ci pa skajpie. Nie, ni ŭ jakuju».

Pa słovach spadara Trusava, u efir taksama klikali inšych viadomych historykaŭ i nie tolki — Valancina Hołubieva, Anatola Tarasa, Uładzimira Kołasa, Siarhieja Chareŭskaha, adnak usie jany adkazali admovaj.

Kniha «Historyja siaredniaviečnaj Jeŭropy V—ChV st.» vyjšła nakładam 300 asobnikaŭ. Na siońniašni dzień jana razyšłasia całkam. «Da kanca hoda płanujem pieravydać jašče 100—150 asobnikaŭ, a paśla vykładziem padručnik u adkryty dostup u internet», — kaža historyk.

Spadar Trusaŭ taksama pastajanny ŭdzielnik padobnych šou na biełaruskich telekanałach, my paprasili jaho paraŭnać ubačanaje. «Na hetym fonie Hihin prosta śviaty čałaviek, jon nikoli nie skatvajecca da abrazaŭ, bojek. A jašče Hihin naprykancy daje 30 siekund kožnamu, jakija nikoli pryncypova nie abrazaje. Dyj Hihin — heta ž naš čałaviek, vučań Valancina Hołubieva. Jon vydatna viedaje biełaruskuju historyju, a toje, što maje inšyja pohlady, dyk heta i jość demakratyja».

«U Rasii ciapier kryzis žanru. Im patrebnaja maleńkaja pieramožnaja vajna, — praciahvaje Trusaŭ. — Tamu jany i źviartajuć uvahu, to na Biełaruś, to na Prybałtyku. Łukašenka — małajčyna. Jon pakazaŭ, što samastojny palityk, a nie maryjanietka, nie vasał. U Rasii ŭsie dumali, što ŭ Biełarusi budzie baza vajskovaja, a Łukašenka znajšoŭ mužnaść admović. Toje samaje było i z pryznańniem Kryma, Asiecii i Abchazii».

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary53

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Novym Papam abviaścili amierykana-pieruanskaha kardynała Robierta Prevo8

Novym Papam abviaścili amierykana-pieruanskaha kardynała Robierta Prevo

Usie naviny →
Usie naviny

Aciapleńnie viartajecca ŭ Minsku ŭ abjekty sacyjalnaj śfiery

Čamu žonki futbolnych forvardaŭ atakavali adna adnu. U Anhlii zaviaršajecca «Sprava Vahaty Kryści»

Pieršaja noč pucinskaha pieramirja prajšła biez nalotaŭ bieśpiłotnikaŭ1

Zaniadbany pałac Radziviłaŭ pradajuć u try tysiačy razoŭ daražej, čym niekalki hadoŭ tamu6

«Savuškaŭ pradukt» trapiŭ pad chvalu krytyki za paŭpustyja ŭpakoŭki6

Niama lepšaha aramatyzataru za vocat. Voś jak heta dziejničaje3

U pieršy dzień kankłava z komina Sikstynskaj kapeły pajšoŭ čorny dym1

U Minska-Mahiloŭskaj dyjacezii dazvolili viernikam 9 maja nie trymać piatničny post1

Dyrektar sietki dziaržaŭnych kinateatraŭ raskazaŭ, čamu pryvatniki zabirajuć hledača6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Novym Papam abviaścili amierykana-pieruanskaha kardynała Robierta Prevo8

Novym Papam abviaścili amierykana-pieruanskaha kardynała Robierta Prevo

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić