«Ja IP, byŭ pa svaich spravach u padatkovaj, u susiedni kabiniet zachodzili pa čarzie «darmajedy» ź listami ščaścia. Z kabinieta čulisia to praklony, to ahresiŭnyja kryki, lamant, to płač, — piša «Našaj Nivie» čytač Viktar Ł. — Mnie stała bolš škada padatkavikoŭ, čym «tunijadcaŭ». Uvieś hnieŭ naroda abrynuŭsia na padatkavikoŭ, a jany nie mohuć ničoha słušnaha adkazać, apraŭdać ukaz. Vyklučnaja psichałahičnaja napružanaść. A zajmacca sapraŭdnymi ŭchilistami ad padatkaŭ niama im kali ciapier», — piša čytač.

Kamientary