Kulturnaja prastora «Cech» straciła pamiaškańnie na mienskaj Kastryčnickaj vulicy: arendadaŭca i ŭładalnik susiedniaha z «Cecham» baru «Chulihan» Alaksandar Astrašeŭski dva dni tamu paviedamiŭ «Cechu», što im treba «jak maha chutčej» sabrać rečy i vyjechać. Rašeńnie było pryniataje ŭ čas vystavy pra cenzuru i samacenzuru, paviedamlaje Radyjo Svaboda.
Jak kaža Svabodzie dyrektarka «Cechu» Julija Daraškievič, arendadaŭca admoviŭsia nazvać pryčyny «vysialeńnia», ale byŭ vielmi kateharyčny:
«My hublajemsia, my nia viedajem, jakija mohuć być pryčyny, — kaža Daraškievič. — My isnujem čatyry z pałovaj hady. Kali b byŭ niejki ŭzrovień kramoły, daŭno ŭžo pa nas by pryjšli. Kali my pačynali, my byli ledź nie adzinaj takoj placoŭkaj. Ciapier ža šmat roznych placovak, vystavaŭ, lekcyjaŭ roznych. Ja nia dumaju, što heta takaja ŭvaha idealahičnaha kštałtu… Chacia chto viedaje!
Ciapier na Kastryčnickaj vulicy adkryłasia šmat prastoraŭ, pryjšli takija hulcy na kulturnym poli, u jakich značna bolšyja mahčymaści, čym u nas. Ja nie biarusia niešta prahnazavać, ale vyhladaje na toje, što my, mahčyma, stali dla kahości niazručnymi, lišnimi, niejkaj pieraškodaj.
Dakładna viedaju, što pryčyna nie finansavaja, bo my płacili dosyć vialikuju arendu, płacili jaje spraŭna, ciapier u nas pamiaškańnie apłačanaje da 9-ha. Mnie b samoj chaciełasia viedać sapraŭdnuju pryčynu».
Daraškievič kaža, što supracoŭniki «Cechu» pakul zaniatyja pakavańniem rečaŭ i rychtujucca šukać novaje pamiaškańnie abo prydumlać novy farmat. «Cech» maje šmat doŭhaterminovych i rehularnych prajektaŭ, jon partner World Press Photo, maje ŭłasnuju fatapremiju i medyjaškołu, planavałasia vialikaja vystava na viasnu. Daraškievič pierakananaja, što dziejnaść «Cechu» nia spynicca.
Kamientary