Pra heta suśvietny lidar budystaŭ napisaŭ u svaim liście, nakiravanym u arhanizacyju litoŭskich pahancaŭ «Ramuvu» pierad śniežańskim schodam jaje starejšynaŭ.
List ad Dałaj-łamy byŭ ahučany padčas «ramuvoŭskaj» Kryvuli ŭ Vilni, kali staršyńkaj «Ramuvy» pieraabrali Iniju Trynkunienie. «Ramuvu» jana ŭznačalvaje z 2014 hoda, tady schod starejšynaŭ arhanizacyi vybraŭ jaje na trochhadovy termin.
U liście ad Dałaj-łamy XIV-ha miž inšym havorycca:
«Dasyłaju ŭ Litvu svaim darahim bratam i siostram ciopłyja vitańni z vašymi tradycyjnymi śviatami i Novym hodam. Z pryjemnaściu i luboŭju zhadvaju naviedvańnie vašaj cudoŭnaj krainy ŭ kastryčniku 1991 hoda — krychu bolš za dvaccać šeść hadoŭ tamu. Mnie pryjemna viedać, što vy možacie karystacca svabodaj, adnaŭleńnie jakoj tady śviatkavali.
Abnadziejvaje toje, što litoŭcy mohuć svabodna viartacca da svaich histaryčna-kulturnych karanioŭ i adnaŭlać tradycyi — tak, jak heta robić «Ramuva», — hetak robiačy svoj uniosak va ŭzmacnieńnie kaštoŭnaściaŭ kultury i pryznańnie važnaści pryrody ŭ našym žyćci».
U apošni raz, druhakroć, Dałaj-łama naviedvaŭ Litvu čatyry hady tamu, u 2013-m.
List budysckaha lidara asabliva aktualny dla «Ramuvy» ciapier, bo dla supolnaści samaje aktualnaje pytańnie — praces dziaržaŭnaha pryznańnia. Bolš za siem miesiacaŭ Ministerstva justycyi Litvy ciahnie z adkazam, jaki musiać nakiravać u Siejm Litvy, kab parłamientaryi prahałasavali za nadańnie «Ramuvie» statusu pryznanaj dziaržavaju «tradycyjnaj» relihii.
Pavodle litoŭskaha zakanadaŭstva, kali choć jakaja relihijnaja hramada praisnavała ŭ niezaležnaj Litvie bolš za 25 hadoŭ, dyk musić adbycca praces jaje dziaržaŭnaha pryznańnia, što daje peŭnyja palohki. Pazaletaś, z padačy katalickaha łobi ŭ parłamiencie, namahalisia pavialičyć hety termin da 75 hadoŭ, ale tyja sproby byli niaŭdałymi.
Ciapier u litoŭskim Siejmie bolšaść maje kaalicyja, u asnovie jakoj — «zialonyja», pieramožcy minułahodnich parłamienckich vybaraŭ. Ich lidar Ramunas Karbaŭskis prychilny da «Ramuvy», ŭdzielničaŭ u ich śviatach, a ŭ svaim rodnym miastečku za ŭłasnyja košty navat nasypaŭ «Bałckuju arenu» — vializnuju haru nakštałt daŭniaha haradzišča, na jakoj ładziać kalandarnyja śviatkavańni i «ramuvoŭskija» abrady.
Kamientary