Hramadstva1717

Cyrulnik Pavieł Vinahradaŭ: Nie kožny, chto chodzić z načosam, za Łukašenku. Ale kožny, chto padtrymlivaje jaho, nosić načos

Repartaž fatohrafa «Našaj Nivy» Siarhieja Hudzilina z źjezda «Biełaj Rusi» narabiŭ šmat šumu. U internecie aktyŭna abmiarkoŭvali pryčoski pradstaŭnic uładnaj viertykali, tak zvanyja načosy. Pra słavutuju pryčosku i jaje sacyjalnuju značnaść my raspytali ŭ cyrulnika i palityčnaha aktyvista Paŭła Vinahradava.

«Kali ja jašče vučyŭsia ŭ cyrulnickaj vučelni, u nas niekatoryja pryčoski nazyvali pa-asablivamu. Naprykład, kali ŭ chłopcaŭ pastryžana ŭsio koratka pad 6 milimietraŭ i tolki śpieradu zastajecca zabaŭny čubok, to ŭ nas heta nazyvałasia «Barysaŭ». Pa niejkaj nievierahodnaj pryčynie ŭsie mužčyny, jakija pryjazdžali z Barysava, chadzili z takim čubam.

Što tyčycca tych samych načosaŭ, jakija horača i impetna abmiarkoŭvajuć ciapier, to jany nazyvalisia «buchhałtarka z harvykankama». Znoŭku ž pa niejkim supadzieńni ŭ ich va ŭsich byli adnolkavyja pryčoski.

Na samaj spravie hetyja pryčoski źjaŭlajucca nie sami saboj. Jany biarucca z tvajoj hałavy. U tvajoj hałavie takoje — i ty robiš hetki načos. Abmiarkoŭvajuć źniešnaść ludziej — nie vielmi etyčnaja reč, ale mianie ŭ asablivaj etyčnaści nichto i nie papraknie, — razvažaje Pavieł Vinahradaŭ. — 

Ja vyvieŭ dla siabie nastupnuju formułu: nie kožny, chto nosić načos, padtrymlivaje Łukašenku, ale kožny, chto padtrymlivaje jaho, nosić načos.

Sama hetaja stryžka dastatkova składanaja. Ja absalutna ŭpeŭnieny, što hetyja ciotki chadzili ŭ cyrulniu rabić načosy, samastojna zrabić jaje dastatkova składana. Mahčyma, ale ciažka. Heta moda ludziej peŭnaha uzrostu, prafiesii i pohladaŭ. Milicyjanieraŭ, vajskoŭcaŭ i kadebistaŭ taksama možna vyznačyć pa pryčoscy i maniery apranacca. Hetak ža i z hetymi žančynami.

Asabista ja bolš rady tym pryčoskam, jakija bolš prostyja i naturalnyja. Nu maksimum, maksimum (!), jak u toj ciotački [Taćciana Padalak — «NN»], jakaja nibyta zavaliła na ekzamienie staršyńku «Moładzi BNF» Hannu Śmilevič. U jaje taki lohki efiekt mokrych vałasoŭ. Dla hetaha ŭzrostu i hetaha vidu zaniatkaŭ takaja pryčoska — ahoń!

Taćciana Padalak. Fota www.journ.bsu.by

Načos u vas nie na hałavie, a ŭ hałavie, jak i kryzis».

***

Na telehram-kanał «Našaj Nivy» možna padpisacca tut.

Kamientary17

Ciapier čytajuć

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ20

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašyscki błohier, čyj kantent pryznali «ekstremisckim», praciahvaje zdymać roliki2

Leśnikam dazvolać pryvatyzavać arendnaje žyllo1

Mask hatovy pakinuć pasadu, bo «stamiŭsia ad napadak levych»16

Tajamničaje hniazdo znajšli ŭ lesie pad Starymi Darohami. Što heta moža być?6

Rasija moža napaści na Jeŭropu ŭžo ŭ 2027 hodzie18

Kolki zarabiła kampanija Baskava na mierčy Łukašenki11

59-hadovaha piedahoha sa Stolinskaha rajona abvieścili «terarystam»7

U dom da žančyny zavitali dva vietlivyja alihatary i navat pasprabavali pazvanić u dźviery4

Jak vybirajuć Papu Rymskaha: sakrety kankłava i staražytnaj sistemy hałasavańnia

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ20

«Jany čamuści dumajuć, što ich zaraz zhvałciać». Prapahanda kinułasia tušyć abureńnie biełarusaŭ 150 tysiačami pakistancaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić