Jakoje heta było serca! U šnarach ad infarktaŭ, arytmičnaje ad chvaroby, takoje žyvoje i takoje ranimaje…
Ja paznajomiŭsia z Uładzimieram Pleščankam u 1990 hodzie, padčas pracy ŭ Viciebskim haradzkim klubie vybarščykaŭ «Za demakratyčnyja vybary», tady jon užo byŭ siabram Biełaruskaha Narodnaha Frontu «Adradžeńnie». Potym była supolnaja praca ŭ radzie «Vybar», jakoj jon kiravaŭ. Siońnia ja pakul nia maju prava paviedamić pra ŭsie tyja spravy, što jon rabiŭ — nie pryjšoŭ jašče čas. Ale mahu paćvierdzić, što ŭ samych śmiełych akcyjach jon strachavaŭ lehiendarnaha Mirona.
Uładzimiera Pleščanku taksama z poŭnym pravam možna nazvać čałaviekam-lehiendaj: samy pieršy «biełaruski Majdan», zasnavalnikam jakoha jon byŭ, pačynaŭsia ŭ Viciebsku — u centry horadu, la «siniaha domu». I ŭ ściužu, i ŭ śpiakotu minakam zdalok była vidać postać Uładzimiera Pleščanki. Tak było šmat hadoŭ, i za niekalki dzion da śmierci jon iznoŭ stajaŭ na svaim hanarovym miescy. Chto b moh padumać, što heta byŭ apošni raz...
Siońnia, kali jaho ŭžo niama z nami, ja jašče bolš ćviorda ŭśviedamlaju, na što akazaŭsia zdatny hety biełaruski Hieroj u zmahańni za Volu i Niezaležnaść rodnaj krainy, — jon achviaravaŭ saboj, addaŭšy zmahańniu samaje hałoŭnaje i kaštoŭnaje, što ŭ jaho było — svajo serca.
Barys Chamajda, Viciebsk
❏
Dadatkova: Z.Paźniak: «Zmahańnie Pleščanki było najbolš blizkim da metadu Handzi»

Kamientary