Navukoŭcy Čykahskaha univiersiteta ličać, što kala 13 tysiač hadoŭ tamu na Ziamlu ŭpała kamieta dyjamietram bolš za 100 kiłamietraŭ. Kaśmičnaje cieła raźbiłasia na frahmienty, jakija «bambardziravali» Paŭnočnuju i Paŭdniovuju Amieryku, zachad Jeŭropy i Azii. Heta vyklikała «asteroidnuju zimu», masavaje vymirańnie faŭny i vialikija lasnyja pažary, paviedamlaje The Journal of Geology.

U płaście lodu, jaki ŭtvaryŭsia ŭ poźnim dryjasie (zaviaršalny etap apošniaha abladnieńnia), vyjaŭlenyja anamalnaja kolkaść płaciny, što pakazvaje na toje, što hety elemient byŭ vykinuty ŭ atmaśfieru Ziamli ŭ vyniku katastrafičnaj padziei. U toj ža čas adbyŭsia rost kancentracyi soli i pyłu, što śviedčyć pra ŭzmacnieńnie viatroŭ z-za hłabalnaha źmianieńnia klimatu.
Taksama ŭ adkładach lodu vyjavili prykmiety hłabalnych lasnych pažaraŭ. Było vyjaŭlena pavieličeńnie kolkaści praduktaŭ hareńnia bijamasy — amoniju, aksidu azotu i acetatu. Płošča źniščanaj ahniom raślinnaści aceńvajecca ŭ 10 miljonaŭ kvadratnych kiłamietraŭ (9 adsotkaŭ usioj bijamasy Ziamli). U pryvatnaści, vyharała bolšaja častka chvajovych lasoŭ, na miescy jakich vyraśli tapoli.

Kamientary