Ściapan Śviatłoŭ — 19-hadovy błohier ź Miensku, aŭtar adnaho z samych papularnych błohaŭ na YouTube Nexta, pryśviečanaha hramadska-palityčnamu žyćciu ŭ Biełarusi. Uviečary 22 lutaha ŭ kvatery jahonych baćkoŭ adbyŭsia pieratrus u miežach kryminalnaj spravy pavodle art. 368 KK — «abraza prezidenta», paviedamlaje «Biełsat».
Ciapier Ściapan znachodzicca ŭ Polščy, tam jon navučajecca va ŭniviersitecie. U mienskaj ža kvatery padčas pieratrusu znachodziłasia tolki jaho maci Śviatłana.
«Uviečary da maci pryjšli dvoje — adzin u formie Śledčaha kamiteta, druhi ŭ cyvilnaj vopratcy. Imionaŭ svaich nie nazvali, paśviedčańniaŭ nie pakazvali. Jany pakazali tolki ordar na vobšuk i skazali, što niejkaja hramadzianka paskardziłasia na źniavažlivyja vykazvańni na adras prezidenta, jakija nibyta hučać na maim kanale», — raspaviadaje Ściapan.
Pavodle słoŭ błohiera, pravaachoŭniki skanfiskavali noŭtbuk i maleńkuju videakamieru, skłali pratakoł vobšuku. Pry hetym jany nie dali maci Ściapana nijakich kopijaŭ dakumientaŭ i nie paviedamili, u jakim pracesualnym statusie na dadzieny momant znachodzicca Ściapan.
Ściapan Śviatłoŭ, fota z Facebook-staronki błohiera
Na kanale NEXTA — bolš za 100 tysiač padpisantaŭ
Aktyŭna vieści svoj YouTube-kanał Ściapan Śviatłoŭ (heta psieŭdanim) pačaŭ u krasaviku 2017 hoda — tady ŭ Biełarusi jašče nie spała infarmacyjnaja chvala «niedarmajedskich pratestaŭ». Chłopiec pačaŭ stvarać pierš za ŭsio infarmacyjnyja roliki ŭ rubrycy «Nu i naviny!». Hałoŭnymi abjektami krytyki stali Dekret №3, milicejski hvałt, złoŭžyvańnie ŭładaj.
Amal u kožnym videa hučyć krytyka ŭ bok Łukašenki. Pry stvareńni rolikaŭ Ściapan časta vykarystoŭvaŭ videa niezaležnych ŚMI, asabliva «Biełsata», ź jakim supracoŭničaje.
«Ja nie razumieju, dzie jany znajšli abrazu? Inšyja błohiery časam vykazvajucca bolš vostra. Da taho ž, ja nikoli nie zajmaŭsia palityčnaj dziejnaściu, nie byŭ aktyvistam, nie padpadaŭ pad administratyŭny pieraśled. Dumaju, taki cisk źviazany z chutkim rostam padpisantaŭ na kanale», — ździŭlajecca chłopiec.
Sapraŭdy, kolkaść padpisantaŭ NEXTA užo pieravysiła 100 tysiač čałaviek — vializnaja ličba dla biełaruskaj interniet-prastory. Na dumku Ściapana, ułady mahli «začapicca» za adno z apošnich videa — tam havorka idzie pra «spravu, jakuju raskryŭ asabista Łukašenka».
«Niadaŭna ja prabyŭ u Miensku amal dva tydni i nichto ź siłavikoŭ ci śledčych da mianie nie źviartaŭsia, dali vyjechać z krainy. Taksama cikava, što za hramadzianka paskardziłasia na moj kanał? Moža sumnaviadomaja frau A.?», -— kaža Ściapan.
Na pytańnie, čamu jon uvohule vyrašyŭ vieści palityčny błoh, chłopiec adkazvaje: «Bo heta zapatrabavana, bo ŭ ludziej u Biełarusi robicca ŭsio mienš krynicaŭ infarmacyi: zabłakavali Chartyju, nacisnuli na Biełaruski Partyzan».
Aficyjnaja pradstaŭnica Śledčaha kamiteta Julija Hančarova paprasiła pačakać na infarmacyju i kamientary da paniadziełku.
* * *
Kaho i za što raniej vinavacili ŭ «abrazie prezidenta»?
U biełaruskim zakanadaŭstvie isnujuć dva padobnyja artykuły. Art.367 «Paklop na prezidenta» praduhledžvaje pakarańnie ŭ vyhladzie štrafu abo papraŭčych pracaŭ na termin da 2 hadoŭ, abmiežavańniem ci pazbaŭleńniem voli na termin da 5 hadoŭ. Za «abrazu prezidenta» (art. 368) maksimalnaja sankcyja ŭjaŭlaje saboj 3 hady turmy.
Nieŭzabavie paśla prezidenckich vybaraŭ 2001 hoda za paklop na Łukašenku byli asudžanyja hałoŭny redaktar haradzienskaj haziety «Pahonia» Mikoła Markievič i žurnalist Pavieł Mažejka. Markieviču dali 2 z pałovaj hady «chimii», paśla zamianiŭšy vyrak na papraŭčyja pracy pa miescy žycharstva. U žurnalistyku jon nie viarnuŭsia. Mažejka ž atrymaŭ 2 hady chimii i ŭ 2003 hodzie vyjšaŭ pa ŭmoŭna-daterminovym.
U tym ža hodzie spravu za paklop zaviali na palityčnaha dziejača i hałoŭreda haziety «Rabočy» Viktara Ivaškieviča. Z dvuch pryznačanych sudom hadoŭ «chimii» jon adbyŭ pałovu i byŭ amnistavany.
Hramadski aktyvist Valer Levanieŭski, jaki krytykavaŭ sacyjalnuju palityku Łukašenki i źbiraŭ mitynhi pradprymalnikaŭ u Horadni, adbyŭ svaje 2 hady źniavoleńnia pa 368-m artykule biez prava na amnistyju. Za hety čas jon pabyvaŭ u piaci turmach, u tym liku na Vaładarcy.
U 2005 hodzie stvaralniku satyryčnaha prajektu «Multkłub» Alehu Miniču ŭdałosia paźbiehnuć aryštu praź vialiki rezanans u presie. Jamu inkryminavali «abrazu», bo ŭ multfilmach prysutničaŭ Łukašenka i nabližanyja čynoŭniki.
Žurnalist «Haziety Vyborčaj» Andrej Pačobut byŭ asudžany pa 367-m artykule dvojčy: paśla vybaraŭ u 2011-m hodzie i ŭletku 2012-ha. Jon šmat pisaŭ pra praces pad Kavalovym i Kanavałavym, jakich paźniej pryznali vinavatymi ŭ ździajśnieńni teraktu i rasstralali, a taksama pra «maŭklivyja akcyi» i stasunki Łukašenki z Zachadam.