Z 1 da 23 kastryčnika popyt na dalary ZŠA na Biełaruskaj valutna-fondavaj biržy pieravysiŭ prapanovu na 351 miljon dalaraŭ. Dla paraŭnańnia — u vieraśni popyt pieravysiŭ prapanovu na 322 młn dalaraŭ, u žniŭni, u razhar adpačynkaŭ ź jaho tradycyjnym pikam popytu na valutu, — na 152 młn.
Jak paviedamlałasia raniej, mižnarodnyja rezervavyja aktyvy Biełarusi (zołatavalutnyja rezervy) u nacyjanalnym vyznačeńni skaracilisia za vierasień na 11,8 % (na 658,9 młn dalaraŭ) i skłali na pačatak kastryčnika 4 młrd 944,2 młn dalaraŭ. Pavodle metodyki MVF mižnarodnyja rezervavyja aktyvy za vierasień skaracilisia amal na 10 % (460 młn) i skłali 4 młrd 119,9 młn dalaraŭ.
1 kastryčnika ministar finansaŭ Rasii Alaksiej Kudryn paviedamiŭ ab pryncypovym rašeńni rasijskaha boku vydzielić uradu Biełarusi čarhovy stabilizacyjny kredyt 2 młrd dalaraŭ.
Adnačasova Nacbank źviarnuŭsia i da Mižnarodnaha valutnaha fondu z prośbaj ab hihanckim rezervavym kredycie na 2 młrd dalaraŭ ZŠA. Varta zaznačyć, što ŭ pačatku 2004 hodu Biełaruś zajaŭlała ab svajoj admovie pravodzić dalejšyja pieramovy z MVF ab vydzialeńni rezervovych kredytaŭ. I toje, što Miensk pajšoŭ na pakłon da ŭstanovy, jakuju jašče ŭčora beściŭ, moža śviedčyć pra narastańnie prablemaŭ u finansavaj systemie krainy.
Asablivaja niebiaśpieka moža skłaścisia, kali na valutny hoład bankaŭ i pradpryjemstvaŭ, pazbaŭlenych patrebnych kredytnych resursaŭ, nakładziecca panika ŭkładčykaŭ, jakija straciać davier da nacyjanalnaj valuty. Urad i asabista Łukašenka prykładajuć hetymi dniami šmat starańniaŭ, kab upeŭnić hramadzianaŭ u nadziejnaści biełaruskaj bankaŭskaj systemy.