78-hadovaja Jaŭhienija Žaŭniarovič ź Biarezinščyny dahetul varyć jačmienny napoj na svaju siamju i ŭsiu akruhu.

Historyja piva naličvaje nie adno tysiačahodździe. Mienavita chleb i piva mnohija historyki nazyvajuć adnymi ź pieršych praduktaŭ u racyjonie čałavieka. U Miesapatamii 6 tysiač hadoŭ tamu piva rabili z… chleba, jaki śpiecyjalna vypiakaŭsia dla hetaha. Bochany zaparvali razam ź jačmiennym soładam, i miašanka bradziła. Piva varyli staražytnyja hreki i rymlanie.

Pryznanyja pivavary — viadomyja manastyry, u kožnaha ź jakich byli svaje «fiški» ŭ ahulnaj technałohii pryhatavańnia jačmiennaha napoju. Daŭnija tradycyi skłalisia i ŭ Biełarusi. Ale kab varyli piva ŭ chacie — ciapier redkaść…

Bijahrafija z asablivaściu

Ciapier Novaja Maščanica — heta nievialikaja viosačka, jana litaralna «schavałasia» ŭ lesie. Kali vyjazdžaješ z‑pad vysokich sosnaŭ, to amal adrazu traplaješ na vulicu, abapał jakoj prymasciłasia ź dziasiatak chat. Zaraz tut aficyjna prapisanyja 19 žycharoŭ, 9 haspadarak. Amal usie viaskoŭcy — staryja ludzi.

U 78‑hadovaj Jaŭhienii Žaŭniarovič kaza i niekalki parsiučkoŭ. Karovu, kaža žančyna, dzieci tolki niadaŭna «adabrali» — pierakanali, što ŭ takim uzroście treba bolš adpačyvać.

— A ja lublu pracavać, — ščyra kaža Jaŭhienija Uładzimiraŭna. — Nie siadžu na miescy, u vioscy zaniatak zaŭsiody sabie znojdzieš.
Padymaješsia z ranicy i da ciamna ŭsio tupaješ. Pryvykła tak žyć, a pieravučvacca, napeŭna, užo pozna.

Žančyna naradziłasia i vyrasła ŭ Novaj Maščanicy. Baćkoŭskaja siadziba ŭ druhim kancy vioski, a hetuju chatu, u jakoj zaraz žyvie, pabudavali z mužam. U vajnu razam z mnohimi tutejšymi žycharami niemcy vyviezli Žaŭniarovič u Hiermaniju. «Čym tolki ni zajmałasia: pasviła karoŭ, cyravała miaški, nasiła drovy, skubła pierje», — uzhadvaje Jaŭhienija Uładzimiraŭna. .

Pracavała ŭ kałhasie. Padobnaja, napeŭna, bijahrafija i ŭ mnohich jaje adnaviaskoŭcaŭ. Ale jość u spadaryni Jaŭhienii adna asablivaść — jana sapraŭdny majstar‑pivavar. Z paŭviekavym stažam!

Tajamničyja pierasialency

U pačatku minułaha stahodździa žyła ŭ hetych miascinach pani Miaržynskaja. Tutejšyja žychary mohuć navat dakładna pakazać, dzie była jaje chata, a taksama vialiki sad. I raskazvajuć, što ŭ 1912 hodzie ŭ Novuju Maščanicu pryjechali łatyšy, kupili tut ładnuju dzialanku ŭ malaŭničym kutku — tam, dzie Ŭša ŭpadaje ŭ Biarezinu. Mienavita łatyšy pryvieźli na Biarezinščynu samuju sučasnuju na toj momant technalohiju vyrabu piva i ŭsie nieabchodnyja pryłady.

— Chto chacieŭ — toj navučyŭsia, — zaŭvažaje Jaŭhienija Uładzimiraŭna. — I heta, skažu vam, nie tak prosta, jak zdajecca na pieršy pohlad. Tut nie niejkuju tam naliŭku zrabić — piva patrabuje šmat karpatlivaj pracy. Kali pamylišsia ŭ niečym, to nie atrymajecca jakasnaha napoju.

Tak voś užo na praciahu bolš čym paŭstahodździa Žaŭniarovič varyć piva.
Pryčym hatuje hety napoj z abaviazkovym vykanańniem usich tonkaściaŭ davoli składanaha pracesu. Nasuprać jaje chaty — sapraŭdnaja mini‑pivavarnia, dzie ŭsio abuładkavana pa praviłach.

Usie pryłady — draŭlanyja.

— Usio rablu na svaju mierku, — zaŭvažaje vopytny pivavar. — Biaru pud jačmieniu i čatyry kiłahramy žyta. Ziernie na sutki treba zamačyć, a paśla padsušyć dobra i zdrabnić. Pryčym usie apieracyi vykonvajucca asobna, nie źmiešvajucca žyta ź jačmieniem.
Kryšku ziernia ad usioj hetaj masy padsmažyć, kab byŭ u piva naležny koler. Paśla ŭ čanie ŭsio złučyć, nalić vady da patrebnaj kansistencyi (Uładzimiraŭna śmieła vykarystoŭvaje śpiecyjalnyja terminy. — Aŭt.) i zvaryć taki «sup». Taksama dadajecca chmiel, jaho jašče možna nazbirać niepadalok, kala rečki. A kali nie znojdzieš, to i kupić nie prablema. Paśla ŭ nastupnym pakojčyku piva filtrujecca. Zlivajem, astyvaje da 15‑20 hradusaŭ. Kidajem droždžy, piva «chodzić» sutki ci krychu bolš. Pieralivajem jaho ŭ bočki — i vydatny jačmienny napoj hatovy da ŭžyvańnia.

U pošukach vučniaŭ

U nievialičkaj draŭlanaj chatcy‑»pivavarni» ŭsio rasstaŭlena pa svaich miescach. U levym pakojčyku — ručny młyn. Zvyčajna Uładzimiraŭna varyć dzieści 100 litraŭ piva, kali była maładziejšaja, to hatavała i pa 150 ł. Dla hetaha treba try pudy jačmieniu i amal pud žyta «prakrucić». U samym vialikim pakoi piečačka, pobač ź jakoj adna z asnoŭnych pryład — čan, u jakim varycca toj samy piŭny «supčyk». Hetaja jomistaść davoli efiektna vyhladaje ŭ «kampazicyi» z čarpakom, jakim zalivajecca vada, pieramiešvajecca masa padčas varki.

U nastupnym pakojčyku staić doŭhi draŭlany čovien z dziračkaj zboku. Tut filtrujecca piva, na dnie staviać doščački, na jakija kładuć sałomu. Voś i ŭvieś praces. Astyvaje piva pobač z «pivavarniaj», na vulicy. Bočki, u jakija razlivajecca hatovaje da ŭžyvańnia piva, pavinny być abaviazkova dubovyja, a špunty ŭ ich — jałovyja. Zboku zrobleny kranik, z dapamohaj jakoha možna nalić sabie kufal smačnaha maščanickaha piŭka. Uvieś praces jaho pryhatavańnia zajmaje 15 dzion. Ciapier jačmienny napoj zachoŭvajecca daŭžej, čym letam, kali pažadana ŭžyć jaho jak maha chutčej, inakš zakiśnie. Tut nie vykarystoŭvajecca nijakich chimičnych dabavak, tamu zachoŭvać lepš u chaładzilniku. Takim čynam moža stajać i niekalki miesiacaŭ.

Uzimku zrabić jačmienny napoj možna, ale davoli składana. U chałodny čas ciažka naležnym čynam vysušyć da nieabchodnaha stanu davoli vialikuju kolkaść ziernia.

Uładzimiraŭna niadaŭna zvaryła čarhovuju «partyju» na zakaz — kali kamu treba na viasielle, ci jakuju inšuju ŭračystaść adznačyć.

— Piva nie pradaju, a tolki častuju im usich, chto pažadaje, — śćviardžaje Žaŭniarovič. — Nikoli nie ŭstanaŭlivaju jakich‑niebudź dakładnych rascenak — chto kolki daść. Raniej ludzi i kambikorm davali, kab adździačyć, hrašyma addavali redka.
Ja nikoli nie patrabavała, bo piva, zvaranaje ź luboŭju, pavinna prynosić radaść. Hałoŭnaje — mieru nieabchodna viedać.

Adchody ad varki piva nikoli nie prapadali — vykarystoŭvalisia na korm žyviole. Žaŭniarovičy trymali davoli vialikuju haspadarku. Pieravažna tolki z ułasnaha padvorka i karmilisia. Vyvučyli dvuch synoŭ, chatu da ładu daviali. Ciapier adzin syn u Minsku, druhi va Uździe. Abodvuch maci navučyła, jak varyć piva. Vałodaje sakretami i starejšaja niaviestka.

U vioscy ž tolki jašče adzin susied sprabuje varyć piva.

Majsterstva maščanickaj pivavarki pryznali kalehi z adnaho staličnaha piŭzavoda.
Uładzimiraŭna vaziła tudy svaju pradukcyju i atrymała stanoŭčuju adznaku. Pakaštavała i «zavodski» napoj — kaža, što spadabałasia. Adnak piva, jakoje sam zvaryš, usio ž smačniejšaje.

Mikałaj Litvinaŭ, Biarezinski rajon, fota aŭtara Źviazda

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0