
Alaksandr Łukašenka ŭpeŭnieny, što lnianaja halina krainy na praciahu niekalkich hadoŭ zdolnaja stać u dva razy bolš efiektyŭnaj. Pra heta jon zajaviŭ 30 listapada, naviedvajučy Aršanski lnokambinat, paviedamlaje pres-słužba kiraŭnika krainy.
Jak prainfarmavali jaho, u śviecie ŭ ciapierašni čas jość tolki niekalki krain, jakija vyroščvajuć lon. Heta ŭ asnoŭnym jeŭrapiejskija dziaržavy. Pieršy radok rejtynhu zajmaje Francyja, Biełaruś znachodzicca prykładna na druhoj-treciaj pazicyi. «Heta dobra, što na rynku ŭsio mienš krainaŭ. Tamu treba apracoŭvać svoj lon, kab nie zakuplać (častku syraviny pa imparcie). Hetaja halina na praciahu troch hadoŭ pavinna być minimum u dva razy bolš efiektyŭna.
I my heta možam zrabić, kali b u nas urad pracavaŭ jak treba», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.
Jon pry naviedvańni pradpryjemstva vykazaŭ dolu krytyki ŭ adras kiraŭnictva APK i hubiernataraŭ za niedastatkovyja abjomy ajčynnaj lnianoj syraviny, a taksama čaściakom i jaje jakaść. Na madernizavanym Aršanskim ilnokambinacie zastajucca niezahružanymi kala traciny mahutnaściaŭ, a častku ilnovałakna dla pierapracoŭki davodzicca zakuplać za miažoj, naprykład, u toj ža Francyi. Naturalna, usio heta adbivajecca na canie kančatkovaj pradukcyi i efiektyŭnaści pradpryjemstva ŭ cełym.
Pa słovach vice-premjera Michaiła Rusaha i hubiernataraŭ, u płany pa lonu ŭ hetym hodzie ŭmiašalisia niespryjalnyja ŭmovy nadvorja. Adnak Łukašenka padkreśliŭ, što niedapuščalna narakać tolki na hety faktar, jaki bačyć u niedapracoŭki i ŭ minułyja hady. «Nam patrebny nie tolki dziaržzakaz, nam treba efiektyŭnaja vytvorčaść», - skazaŭ jon.
Ciapier čytajuć
Babaryka i Kaleśnikava pahavaryli ź Inhaj Ruhinienie i zaklikali Litvu «dałučycca da dypłamatyčnych namahańniaŭ ZŠA» i «nie prapuścić akno mahčymaściej»
Kamientary