Piša ŭ svaim błohu na sajcie radyjo Svaboda a. Kastuś Bandaruk.
Kali ŭ hetyja dni paśla śmierci Patryjarcha Alaksija II u samoj Rasiei hučać chvałaśpievy na jahony adras, dyk mnie padajecca, što, jak minimum, z punktu hledžańnia rasiejcaŭ jany ŭ značnaj stupieni apraŭdanyja, chacia ź inšaha hledzišča nia całkam.
Kirujučy Carkvoju ŭ pierałomny čas, Alaksij II vyrašyŭ adnavić, jak minimum, carkoŭnyja struktury paśla 70 hadoŭ kamunizmu i prahramnaha ateizmu. Jon vyrašyŭ u pieršuju čarhu adnavić struktury, a potym udaskanalvać Carkvu. Jon pačaŭ adbudoŭvać kaściak Carkvy: sietku jeparchijaŭ, parafijaŭ, chramaŭ, manastyroŭ i duchoŭnych vučelniaŭ va usich rehijonach krainy, kab RPC znoŭ stałasia hałoŭnaj kanfesijaj Rasiei.
Niešta za niešta
Z druhoha boku, kab viarnuć Carkvie adabranaje ŭ jaje kamunistami, za prava na adradžeńnie Carkvy, za svabodu dziejańnia i paŭtorny dostup da pastvy, Patryjarchu pryjšłosia šmat čym achviaravać. Kab dasiahnuć svajoj mety jon, vidavočna, śviadoma i z prahmatyčnych mierkavańniaŭ pajšoŭ na kampramis ź dziaržaŭnaj uładaj. Carkva, chacia i aficyjna nie zajmajecca palitykaj, usio ž aktyŭna padtrymlivała Barysa Jelcyna, zatym jahonaha pierajemnika Ŭładzimiera Pucina i padaachvočvała hałasavać za Dźmitryja Miadźviedzieva.
Alaksij II vyrazna padtrymaŭ navat abiedźvie vojny ŭ Čačni, što z relihijnaha punktu pohladu («ščaślivyja miratvorcy») ciažka zrazumieć.
Pry Pucinie časta havaryłasia navat pra « symfoniju» Carkvy i dziaržavy.
Z kahebisckim minułym Pucin raptam pačaŭ chadzić u carkvu, demanstravać svaju relihijnaść i toje samaje rekamendavaŭ svaim padnačalenym. U vyniku prychilnaść da pravasłaŭja i relihijnych kaštoŭnaściaŭ pačali demanstravać ledź nia ŭsie: ad palitykaŭ pa publicystaŭ.
Heta stała ledź nie prykmietaj patryjatyzmu, bo i RPC i Kreml pastavili sabie za metu adbudovu vieličy Rasiei. Hetuju liniju praciahvaje i Dźmitry Miadźviedzieŭ, a jahonaja žonka Śviatłana rehularna byvaje na imšach i padtrymlivaje ŭsialakija carkoŭnyja, dabračynnyja akcyi.
Nie puskać čužych
Z punktu pohladu Rasiei, jakaja vyrašyła ŭstać z kaleniaŭ, Alaksij II byŭ adpaviednym čałaviekam na adpaviednym miescy. Adnak hledziačy z pazycyi Zachadu, lohka pryznać jaho antyeŭrapejskim, antyekumeničnym i antyliberalnym.
Patryjarch nie chavaŭ svajho admoŭnaha staŭleńnia da Zachadu, da liberalnaha, spažyvieckaha ładu žyćcia, da eŭrapiejskaha relihijnaha relatyvizmu.Jon ličyŭ, što Rasieja pavinna pajści pa inšym šlachu viartańnia da časoŭ « śviatoj Rusi». Dziela hetaha jon blakavaŭ pryjezd u Rasieju zachodnich misijaneraŭ, dabiŭsia pryznańnia dziaržavaj tolki čatyroch «tradycyjnych» relihijaŭ i kanfesijaŭ.
Alaksij II adkinuŭ prapanovu Papy Jana Paŭła II ab prymireńni pamiž Vatykanam i RPC. Ź hetaj pryčyny nikoli nie adbyŭsia vizyt Papy ŭ Rasieju,bo Kreml u asobach i Jelcyna, i Pucina nie byli suprać takoha vizytu. Padčas pantyfikatu Jana Paŭła Druhoha Maskoŭski Patryjarch uvieś čas abvinavačvaŭ Vatykan u ahresiŭnym prazelityźmie na terytoryi tak zvanaha «kananičnaha» pravasłaŭja, jakoju jon ličyŭ nia tolki Rasieju, ale taksama Biełaruś i Ŭkrainu.
Nie dapamahali nijakija tłumačeńni, ŭ pryvatnaści Archijepiskapa Tadevuša Kandrusieviča, jak skazaŭ, što za 16 hadoŭ jahonaj słužby u Rasiei, u katalictva pierajšli usiaho niekalki sot čałaviek z pravasłaŭnymi karaniami. Kali na miesca Jana Paŭła II byŭ abrany Benedykt XVI, u RPC uzdychnuli z palohkaju. Maŭlaŭ, kožny budzie lepšy za palaka, ab čym u svoj čas vyrazna zajaviŭ « Svabodzie» vydatny rasiejski teolah ajciec Andrej Kurajeŭ.
Bojaź kankurencyi
Z druhoha boku šmat chto ličyć, što niepryjaznaje staŭleńnie Alaksija II da Zachadu i katalictva nie takoje ŭžo i bieskampramisnaje. Jon prosta razumieŭ, što, kali ŭ Rasiei kataliki atrymajuć adnolkavyja z pravasłaŭnymi pravy, dyk sa svaim dynamizmam i arhanizavanaściu jany ŭ chutkim časie ŭ relihijnym sensie zavajujuć Rasieju. Alaksij II vidavočna razumieŭ, u jakim drennym stanie znachodzicca rasiejskaje pravasłaŭje, jak drenna padrychtavanyja da svajoj pracy śviatary śpiešna vyśviečanyja paśla paru miesiacaŭ kursaŭ, kab nie pakidać vakantnymi viernutyja carkvie chramy.
U hetym sensie Patryjarch nie pamylaŭsia. Praŭda,
jamu udałosia adnavić carkoŭnyja struktury, tolki nie atrymałasia ź vieraj.Relihijnaść rasiejcaŭ, navat tych, chto byŭ chryščany u carkvie, vielmi časta zvodzicca i abmiažoŭvajecca kryžykam na hrudziach.
Z daśledavańniaŭ vynikaje, što chacia prynaležnaść da pravasłaŭja deklaruje 70% rasiejcaŭ, adnak tolki 6% ź ich rehularna ŭdzielničajuć u carkoŭnym žyćci. Tolki 27% viernikaŭ umiejuć nazvać chacia b adzin z 10‑ci zapavietaŭ, a ŭsie dziasiać umiejuć pieraličyć tolki 2%. Pasty trymajuć mieniej čym 10% viernikaŭ, a 21% nie pamiataje, kali prystupaŭ da Śviatoha Pryčaścia ( Eŭcharystyi). Va umovach relihijnaj svabody vierniki nia chłynuli ŭ chramy, i heta nia tolki vynik dziesiacihodździaŭ ateizacyi. Mentalna zastajučysia ŭ XIX stahodździ, RPC nia zdoleła stać dušapastyram dla narodu.
Nie atrymałasia i sa svaimi
Praŭda, jon pryvioŭ da prymireńnia z Carkvoju ŭ zamiežžy, ale pry hetym nie vykanaŭ asnoŭnaha patrabavańnia z boku zamiežnaj Carkvy: pakajacca ŭ ciesnym supracoŭnictvie RPC z kamunistyčnym režymam. Alaksij II nie paśmieŭ taksama pravieści lustracyju u Carkvie, ale znoŭ ža z prahmatyčnym mierkavańniaŭ. Jon vidavočna razumieŭ, što kali pajści pa šlachu ačyščeńnia, kali b asudzić supracoŭnictva z KDB, to što zastałosia b z carkoŭnaj hijerarchii ŭklučna ź im samim.
U sensie realnaj siły i aŭtarytetu niezrazumiełyja pretenzii RPC na pieršaje miesca va ŭsiaśvietnym pravasłaŭi. Niezrazumiełaja i niekarektnaja farmuloŭka adnaho z polskich vydańniaŭ (Fakt), što « pamior Papa pravasłaŭja. Maskoŭski Patryjarchat paśladoŭna admaŭlaje Kanstantynopalskamu Patryjarchu ŭ pravie na hanarovaje pieršynstva pavodle pryncypu «Primus inter pares» ( pieršy siarod roŭnych). RPC paspračałsia z Kanstantynopalem za kantrol nad estonskaj i častkaj ukrainskaj cerkvaŭ. Maskva (darečy, vusnami ciapierašniaha dazorca Partyjaršaha tronu Mitrapalita Kiryła), nie pryznaje prava Ŭsialenskaha Patryjarcha na jurysdykcyju nad tymi cerkvami ŭ zamiežžy, jakija zasnoŭvała rasiejskaj Carkva. Adnym słovam, nie atrymałasia nia tolki z katalikami, ale i sa svaimi.
A ŭsio ž moža i bolej plusaŭ?
Usio ž, kali być spraviadlivym, dyk uśled za Mitrapalitam Tadevušam Kandrusievičam treba pryznać, što Alaksiju Druhomu pryjšłosia kiravać Carkvoju ŭ nialohki čas i jon kiravaŭ joju najlepiej, jak umieŭ i, mabyć, aptymalna ŭ realnych umovach. Kali pahłyblajusia dumkami ŭ sytuacyju rasiejskaha pravasłaŭja, kali sprabuju zrazumieć matyvy jahonych dziejańniaŭ, dyk ja zhodzien z tymi, jakija ličać Alaksija Druhoha «patryjarcham siaredziny». Hetak, jak nieprychilna jon staviŭsia da Zachadu i ekumenizmu, tak i nieprychilna da «čornasocinstva» i nacyjanalizmu, chacia takaja pazycyja nazirajecca i siarod rasiejskich palitykaŭ i siarod vyšejšaha duchavienstva.
Uličvajučy ŭsio razam, možna navat skazać, što na fonie inšych hijerarchaŭ Alaksij Druhi byŭ patryjarcham najlepšym z mahčymych.
Kamientary