Ministerstva ŭnutranych spraŭ apublikavała čarhovy tekst, pryśviečany skulptury haradavoha.
«U apošni čas u centry niezdarovaj uvahi apynułasia skulpturnaja kampazicyja «Minski haradavy», raźmieščanaja nasuprać budynka MUS na staličnaj vulicy Haradski Vał. Dziorzkaja aplavucha, fłešmob i sumniŭnyja sełfi, chulihanskija vychadki — čaho tolki nie vypała na dolu bronzavaj fihury haradavoha. Dzie ž taja miaža dazvolenaha, pierastupajučy jakuju čałaviek stanovicca pravaparušalnikam?» — zaznačajecca ŭ zajavie.
«Dla pačatku ŭspomnim, što skulpturnaja hrupa «Minski haradavy» ŭstalavana ŭ aznamienavańnie 100-hodździa milicyi Biełarusi. U svoj čas hetaja inicyjatyva MUS prajšła nieabchodnyja ŭzhadnieńni ź Ministerstvam kultury i Minharvykankamam. Žanravaja kampazicyja słužyć u tym liku vizualnym aryjenciram dla raźmieščanaha ŭ hłybini dvara muzieja milicejskaha viedamstva, — padkreślivajuć u zvarocie. — Darečy, naviedać muziej moža luby achvotny. Znajomstva z historyjaj milicyi, u tym liku ŭ supravadžeńni ekskursavoda, absalutna biaspłatnaje, patrabujecca tolki papiaredni zapis pa telefonie 218-55-38. A cikavaść da ekspazicyi pavyšanaja: u 2017 hodzie tut pabyvali bolš za 14,5 tys. čałaviek, za 11 miesiacaŭ hetaha — bolš za 12,3 tys»
Sam vobraz haradavoha źjaŭlajecca častkaj štodzionnaj haradskoj kultury, uvasablaje saboj uzor zakonnaści i prykład dla pierajmańnia, śćviardžajuć aŭtary zvarotu. U hetym nikolki nie sumniavajucca mnohija hości i žychary stalicy, jakija štodnia robiać sełfi z bronzavym vartaŭnikom paradku pačatku XX stahodździa.
«Niezdarovy ažyjataž, naŭmysna padahravany siońnia asobnymi hramadzianami vakoł skulpturnaj hrupy, nie maje ničoha ahulnaha z narmalnym i zrazumiełym žadańniem minakoŭ dakranucca da słavutaści, sfatahrafavać jaje ci sfatahrafavacca razam ź joj. U rešcie rešt, uspomnić histaryčnaje minułaje».
Abaraniajučy vuličnuju skulpturu, MUS zhadvaje ŭ tym liku i pra Kanstytucyju Biełarusi: «Śpiecyjalna spłanavanyja akcyi i fłešmoby, pravakacyi, datyčnyja «Minskaha haradavoha», inakš jak imknieńnie atrymać tanny pijar razhladacca nie mohuć. Učynki takoha kštałtu śviedčać u pieršuju čarhu pra niavychavanaść i nievuctva asob, jakija ich ździajśniajuć. U asobnych ža vypadkach jany mohuć traktavacca jak naŭmysnaje ihnaravańnie normaŭ prava. Bo abaviazkam kožnaha, chto znachodzicca na terytoryi Respubliki Biełaruś, źjaŭlajecca vykanańnie jaje Kanstytucyi i zakonaŭ. Pry ich parušeńni vinavataja asoba pryciahvajecca da adkaznaści (kryminalnaj, administracyjnaj, hramadzianska-pravavoj i inšaj)».
Milicyja nahadvaje, što parušeńnie hramadskaha paradku moža kvalifikavacca jak chulihanstva. «Zakanadaŭstva nie ŭtrymlivaje kankretnaha pieraliku chulihanskich dziejańniaŭ, i kožny fakt aceńvajecca indyvidualna», — dadaje pres-słužba MUS.


Kamientary