Ekanomika1111

Biełarusy nie chočuć jeści svoj syr ź ćvillu. U cechu ŭ Loźnie rentabielnaść syšła ŭ minus

Vytvorčaść syru ź biełaj ćvillu, na jakuju patracili 4 młn jeŭra, u Lozna nie razharnułasia, a raniejšaja vytvorčaść syru «Sułuhuni» surjozna skaraciłasia, u vyniku ŭ pradpryjemstva zvaliłasia rentabielnaść.

U Loźnienskim vytvorčym cechu AAT «Małako» 12 sakavika prajšoŭ schod kalektyvu z udziełam hienieralnaha dyrektara hałoŭnaha pradpryjemstva Michaiła Pinčuka. Nahodaj dla jaho pasłužyła toje, što za 2018 hod i za studzień-luty 2019 cech syšoŭ u vialiki minus rentabielnaści, pieradaje hazieta «Ściah pieramohi».

Jašče ŭ 2017 hodzie rentabielnaść cecha składała amal 9 pracentaŭ. Za hod jon vypuściŭ bolš za 400 000 kiłahram syru, a pałovu vyrablenaha ŭ Lozna «Sułuhuni» pradavali ŭ Rasii.

U 2018 hodzie było vyrašana naładzić u Loźnie vytvorčaść syroŭ, jakija vyśpiavać pry ŭdziełu biełaj ćvili — typu kamambier. A vypusk «Sułuhuni» pieranieśli ŭ Šumilina, tudy ž advieźli i technałahičnuju liniju dla jaho vypusku. Na zakupku technałahičnaj linii dla vypusku syru ź ćvillu AAT «Małako» vydatkavała 4 młn jeŭra.

— Nam ž nichto nie daŭ dakładnaha receptu, tamu šukali infarmacyju ŭ internecie, ekśpierymientavali, sprabavali toje, što atrymałasia, i nie zaŭsiody radavalisia vyniku. Analizavali, što nie tak, i znoŭ pačynali z pačatku, — raspaviadaje pra ciažkaści pa vypusku loźnienskaha kamambieru dyrektar filijała Siarhiej Krasoŭski.

Zrešty, kali syr udałosia zrabić, paŭstała prablema z tym, kamu jaho pradavać: lijoźniency jeści syr ź pleśniaj admovilisia naadrez.

— Kab pryvučyć lijoźnincaŭ jeści syr ź ćvillu, patrebnyja nie miesiacy, jakija jon u nas rabiŭsia, a, napeŭna, hady. Toje ž samaje, biez sumnievu, možna skazać i pra bolšaść biełarusaŭ. Kab vyjści na rasijski rynak, bolš łajalny da padobnaha praduktu, taksama patrabujecca čas, — skardzicca spadar Krasoŭski.

Pa vynikach schodu vyrašyli ŭsio ž raźvivać vytvorčaść abodvuch praduktaŭ, ale asnoŭnym znoŭ stanie «Sułuhuni», «Kamambier» ža vystupić jak tavar druhoha płana i budzie pravodzicca ŭ asobnym pamiaškańni, jakoje jašče treba abstalavać.

Pradpryjemstvu pastaŭlena zadača znoŭ naładzić rynki zbytu sułuhuni i viarnuć raniejšyja abjomy. Častku rabotnikaŭ cecha adpravili ŭ čarhovyja adpačynki.

Kamientary11

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

«Zachvareŭ? Idzi ŭ chram». Andrej Lemiašonak raskazaŭ, jak zaražaŭ ludziej na Vialikdzień 2020 hoda20

MZS Ukrainy pra pucinskaje pieramirje: Budziem hladzieć na dziejańni, a nie na słovy

Uitkaf jašče raz sustreniecca z pradstaŭnikami Rasii

Zialenski zajaviŭ pra rasijskija drony va ŭkrainskim niebie paśla abjaŭleńnia pucinskaha pieramirja

Ukraina i Rasija praviali pierad Vialikadniem bujny abmien vajennapałonnymi2

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić