Minčanka Viera Bracišova źviarnułasia ŭ hazietu z nastupnym pytańniem: «Što zdaryłasia z pradukcyjaj fabryki «Kamunarka»? Adnak apošnim časam jakaść minskaha šakaładu mianie pierastała zadavalniać — jak nie kožnaja plitka pakryta šerym nalotam. Ja, viadoma, razumieju, što z terminam hodnasci šakaładu ŭsio ŭ paradku i dla zdaroŭja niama nijakaj pahrozy, ale ž na smakavyja jakasci šakaładu hety šery nalot usio ž taki ŭpłyvaje».
— Šery nalot, na jaki paskardziłasia vaša čytačka — heta kakava‑alej, jaki vystupaje na pavierchniu šakaładu pry peŭnych tempieraturach, a zatym tam zastyvaje, — patłumačyła načalnik adździeła pa kantroli jakasci AAT «Kamunarka» Alena Bułat. — Reč u tym, što šakaład i šakaładnaja hłazura vielmi adčuvalnyja da vahańniaŭ tempieratury i vilhotnasci pavietra. Cukierki i šakaład pavinny zachoŭvacca pry tempieratury ad 15 da 21 hradusa i adnosnaj vilhotnasci pavietra nie bolšaj za 75 pracentaŭ. I, zrazumieła, nie padpadać pad uździejańnie pramoha soniečnaha śviatła.
Kali tempieratura ŭ pamiaškanni, dzie zachoŭvajecca šakaład, dasiahaje 24 hradusaŭ, to kakava‑alej, što ŭtrymlivajecca ŭ šakaładnych masach, raźmiakčajecca i płavicca, a pry nastupnym zniženni tempieratury zastyvaje, utvarajučy na pavierchni vyrabu svojeasablivy šery nalot. Tłuščavy nalot paharšaje vyhlad vyrabu, ale nie ŭpłyvaje na jaho smakavyja jakasci. Kali praviesci «ślapuju» dehustacyju, to nichto nie adroznić «šery» šakaład ad šakaładu biez «sivizny».
Kamientary