Kultura

«Stary Olsa» prezientavaŭ «Dryhułu»

3 lutaha hurt siaredniaviečnaj muzyki «Stary Olsa» prezientavaŭ svoj novy, dzieviaty pa liku albom. U im sabranaja tancavalnaja muzyka ad poźniaha siaredniaviečča da rańniaha baroka

3 lutaha hurt siaredniaviečnaj muzyki «Stary Olsa» prezientavaŭ svoj novy, dzieviaty pa liku albom. U im sabranaja tancavalnaja muzyka ad poźniaha siaredniaviečča da rańniaha baroka, zanatavanaja ŭ Vialikim Kniastvie Litoŭskim (zbornik «Połacki sšytak») i krainach Zachodniaj Jeŭropy. Nazvu albomu daŭ małaviadomy dahetul biełaruski taniec «Dryhuła».

Demanstrujučy presie novy dysk, kiraŭnik hurtu Źmicier Sasnoŭski zaznačyŭ, što na im «Stary Olsa» ŭpieršyniu hraje muzyku baroka. Admysłova dla hetaha daviałosia zamović piać novych, adpaviednych času stvareńnia muzyki, instrumientaŭ. Ich zrabili pavodle baročnych hraviuraŭ biełaruskija majstry Valer Ziankievič, Todar Kaškurevič i Siarhiej Smut. Ale, zachoŭvajučy aŭtentyzm instrumientaŭ, muzyki dazvolili sabie ŭłasnyja impravizacyi. Źmicier Sasnoŭski patłumačyŭ prysutnym taki tvorčy padychod.

«My ŭpieršyniu sabie dazvolili, nasupierak krytycy z boku akademičnych muzykaŭ, nia prosta ŭziacca za baroka i vykonvać jaho na aŭtentyčnych instrumientach — kožnaja kampazicyja maje abhruntavańnie, jakija instrumienty ŭ joj hučać — ale jašče i zrabić svajho ŭzroŭniu aranžyroŭki, nie padobnyja da akademičnych, jakija, pavodle apošnich našych daśledavańniaŭ, mahli prysutničać u toj čas».

Albom składzieny z tancavalnych miełodyj. Kancertnaja prezientacyja adbudziecca 14 lutaha ŭ zali «Minsk».

Placoŭka hetaja viadomaja tym, što achova i milicyjanty surova spyniajuć usialakija sproby publiki puścicca ŭ skoki. Na takuju akaličnaść spadar Sasnoŭski zaznačyŭ nastupnaje:

«Heta składanaści i niuansy našaha biełaruskaha šoŭ‑biźniesu. Ja nia viedaju, čamu tak skłałasia, što ŭ hetaj zali tańčyć niemahčyma. A ludzi zachočuć, bo mnohija viedajuć hetyja tancy. My daŭno ich vykonvajem, ale zapis ciahnuŭsia vielmi doŭha, i tolki ciapier skončyli. Mnohija pradstaŭniki tancavalnych hurtoŭ i rycarskich kłubaŭ hetyja tancy ŭžo razvučyli».

A voś lutnist hurtu Illa Kublicki ličyć, što kancertnaja zała «Minsk» jakraz adpaviednaja:

«U kluby chodzić moładź, 90 adsotkaŭ tam — moładź. A ŭ zali chodzić i moładź, i bolš stałaha pakaleńnia ludzi. Tamu chaciełasia b prezientavać hety albom bolš šyrokamu kołu ludziej».

Albom «Dryhuła» vydadzieny pry padtrymcy Zhurtavańnia biełarusaŭ śvietu «Baćkaŭščyna» i fundatarki z ZŠA Ireny Kalady‑Śmirnovaj. Rastyražavała dysk «Biełaruskaja muzyčnaja alternatyva». U afarmleńni vokładki vykarystany malunak 17 stahodździa, jaki zachoŭvajecca ŭ muziei klaštaru bryhitak u Horadni.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu2

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu

Usie naviny →
Usie naviny

Błohierka dobra zarablała ŭ Čechii, ale źjechała ŭ Biełaruś adnym dniom — chavajecca ad ŁHBT34

Tramp zajaviŭ pra pierasiačeńnie Iranam čyrvonaj linii9

U Homieli adbyłosia adklučeńnie chałodnaj vady

Jurysta, jaki pajšoŭ u hiejmdyzajniery i stvaraŭ «Śviet karabloŭ», pasadzili za palityku na try hady7

Tramp: ZŠA atrymajuć Hrenłandyju tak ci inakš5

«Chamniet» i «Bitva za bitvaj» vyjhrali «Załaty hłobus» 2026 hoda

Siem faktaŭ pra Uładzimira Mulavina, jakomu siońnia spoŭniłasia b 85 hadoŭ8

«Novy etap paŭstańnia»: kronprync Irana zaklikaŭ zachoplivać dziaržaŭnyja ŭstanovy i pasolstvy1

Jak vyhladajuć kvatery z sacyjalnym ramontam dla čarhavikoŭ i kolki za ich prosiać8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu2

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić