Śviet

ZŠA pačali praces vychadu z Paryžskaha pahadnieńnia pa klimacie

4 listapada ZŠA nakiravali aficyjnaje apaviaščeńnie ab svaim vychadzie z klimatyčnaha pahadnieńnia ŭ Arhanizacyju Abjadnanych Nacyj, u adpaviednaści z umovami pahadnieńnia, paviedamlajecca na sajcie Dziarždepartamentu ZŠA, piša radyjo «Svaboda».

Adznačajecca, što vychad ZŠA z pahadnieńnia adbudziecca praz hod z momantu dastaŭki apaviaščeńnia AAN.

Rašeńnie vyjści z Paryskaha pahadnieńnia pa klimacie prezydent ZŠA Donald Tramp pryniaŭ u červieni 2017 hodu «z pryčyny niespraviadlivaha ekanamičnaha ciažaru, uskładzienaha na amerykanskich rabočych, pradpryjemstvy i padatkapłatnikaŭ pa abaviazacielstvach ZŠA, zaklučanych u ramkach Pahadnieńnia».

Eŭrapiejskija lidery tady vykazali abureńnie rašeńniem ab vychadzie Štataŭ, jakija zajmajuć druhoje ŭ śviecie miesca ŭ zabrudžańni navakolnaha asiarodździa, z Paryskaha pahadnieńnia pra klimat. Pavodle navukoŭcaŭ, admova ZŠA vykonvać umovy pahadnieńnia moža paskoryć nastupstvy hlabalnaj źmieny klimatu.

Paźniej Tramp kazaŭ, što ZŠA mohuć znoŭ dałučycca da Paryskaha pahadnieńnia, ale jaho treba mianiać. Taksama ZŠA abiacali da 2025 hodu skaracić vykidy na 26-28% u paraŭnańni z uzroŭniem 2005 hodu.

Paryskaje pahadnieńnie, jakoje padpisali ŭ 2015 hodzie amal 200 krain, nacelenaje na skaračeńnie vykidaŭ, ź jakimi źviazvajuć hlabalnaje paciapleńnie. Pratakoł padpisała ŭ tym liku Biełaruś, adnak u śniežni 2018 hodu Alaksandar Łukašenka pieranios termin pryniaćcia mieraŭ pa realizacyi Paryskaha pahadnieńnia ab klimacie Ciapier dakumenty pavinny być raspracavanyja da 2022 hodu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie11

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie

Usie naviny →
Usie naviny

«Mianie hrochnuć na druhi dzień». Prapahandystka Simańjan raskazała, jak chacieła jechać vajavać — a paśla pieradumała7

Łukašenka abvinavaciŭ u prablemach na «Amkadory» jahonaha byłoha ŭładalnika5

Ściapan Puciła: Zdajecca, Pratasievič robić navat krychu bolš, čym ad jaho patrabavałasia9

Pad Žodzinam budujuć pryjomnik dla fiekalij ź Minska. Miascovyja suprać, ale pratestavać im nie dajuć10

«Dalej budzie zasucha». Na Paleśsi pierasychajuć bałoty, i heta moža mieć kiepskija nastupstvy2

Pieršyja «kalučyja» ahurki, bujaki pa 120 rubloŭ i maładaja bulba. Što i pa kolki ciapier na Kamaroŭcy?

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja29

Łukašyscki błohier, čyj kantent pryznali «ekstremisckim», praciahvaje zdymać roliki2

Leśnikam dazvolać pryvatyzavać arendnaje žyllo1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie11

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić