Śviet99

Ci moh raniej nieviadomy karanavirus vyrvacca z kitajskaj łabaratoryi? Ciažka skazać

Karystalniki internetu źviarnuli ŭvahu, što akurat u horadzie Uchań mieścicca Instytut virusałohii Akademii navuk Kitaja. Hety instytut jakraz i daśledavaŭ karanavirusy.

«Možna z honaram skazać, što ŭ daśledavańniach imunnych miechanizmaŭ kažanoŭ, jakija dazvalajuć im doŭhi čas być pieranosčykami virusaŭ i pry hetym nie chvareć samim, my ŭvajšli ŭ lik suśvietnych lidaraŭ. Jość nadzieja, što kažany, jakija pieranosiać virusy, nie chvarejučy, ​​navučać i ludziej, jak supraciŭlacca virusam», — rapartavała ŭ 2018 hodzie ahienctva «Sińchua» ŭ materyjale pra pracu instytuta.

U hetym ža artykule zhadvajecca karanavirus, adzin ź jakich ciapier trymaje ŭ strachu ŭvieś śviet: «35-hadovy Čžou Pen z Uchańskaha instytuta virusałohii Akademii navuk Kitaja ŭ minułym miesiacy staŭ u adzin šerah ź viadučymi aŭtarami mižnarodnaha navukovaha časopisa Nature, raźmiaściŭšy na sajcie vydańnia vyniki daśledavańniaŭ, u chodzie jakich u arhaniźmie kažanoŭ byŭ znojdzieny karanavirus — uzbudžalnik epidemii śmiarotnaj dyjarei ŭ parasiat.

Hety małady navukoviec, jaki tolki što apublikavaŭ u aŭtarytetnym mižnarodnym vydańni pa virusałohii i imunałohii vysakajakasny navukovy artykuł z 28 raździełaŭ, kažučy pra pośpiechi svajoj daśledčaj hrupy, vypramieńvaje ułaścivyja maładości aptymizm i vieru va ŭłasnyja siły», — aptymistyčna padsumoŭvaje aŭtar.

National Biosafety Laboratory va Uchani — heta adzinaja takoha kštałtu łabaratoryja ŭ Kitai, u jakoj vyvučajucca niebiaśpiečnyja patahieny, takija jak SARS i Ebola. Adkryli hetuju łabaratoryju ŭ 2018 hodzie. Amierykanskija ekśpierty ŭžo ŭ 2017 hodzie zaścierahali, što moža adbycca ŭciečka virusaŭ z abjekta z trahičnymi nastupstvami, — piša «Daily Mail».

Amierykanski śpiecyjalist pa bakteryjałahičnaj biaśpiecy Cim Trevan paviedamiŭ tady časopisu «Nature», što pieražyvaje za zdolnaść kitajcaŭ harantavać standarty biaśpieki takoj łabaratoryi. 

Kitajskija daktary śćviardžajuć, što «chvory numar 0» — pieršaja asoba, u jakoj byŭ vyjaŭleny karanavirus, — heta mužčyna z Uchania. Zaražeńnie adbyłosia ŭ pačatku śniežnia 2019 hoda. Kitajskija epidemijołahi śćviardžajuć, što jon nie byvaŭ na rybnym rynku, jaki ličycca pieršym ahmianiom epidemii. Svajaki taho pieršha chvoraha nie chvareli, piša «South China Morning Post»

Ci mahło tak stacca, što novy karanavirus moh vyrvacca z uchanskaj łabaratoryi? Ciažka skazać. 

Kamientary9

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym4

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach4

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni9

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym4

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić