Bieły dom: Prahnozy pašyreńnia karanavirusa razychodziacca z realnaściu
Ułady ZŠA mohuć pierahledzieć isnujučyja prahnozy adnosna raźvićcia situacyi z karanavirusam u bok panižeńnia kolkaści patencyjnych vypadkaŭ zaražeńnia i śmierciaŭ, pakolki jany nie paćviardžajucca realnymi ličbami z takich krain, jak Italija, Kitaj i Paŭdniovaja Kareja. Pra heta zajaviła ŭ čaćvier na bryfinhu dla žurnalistaŭ kaardynatar Biełaha doma pa baraćbie z pašyreńniem karanavirusa Debara Birks, piša tass.ru.
Birks pryviała prykład, pavodle jakoha pry vykarystańni ciapierašniaj mietodyki prahnazavańnia ŭ Italii pavinna b było być užo paradku 400 tys. śmiarotnych vypadkaŭ. Pavodle źviestak Univiersiteta Džonsa Chopkinsa, u Italii zaraz zarehistravana bolš za 80 tys. vypadkaŭ zaražeńnia, pry hetym pamierli 8,2 tys. čałaviek.
«Madeli — heta madeli, ale my zaraz adaptujem ich da realnaści. U nas ciapier dastatkova źviestak z nahody realnaj situacyi z karanavirusam u [roznych] krainach, kab my sapraŭdy zmahli zrabić usie hetyja prahnozy našmat bolš dakładnymi», — adznačyła Birks.
Pavodle jaje słoŭ, brytanskija śpiecyjalisty ŭžo pierahledzieli prahnoz, pavodle jakoha ŭ Złučanym Karaleŭstvie ad karanavirusnaj infiekcyi mohuć pamierci da 500 tys. čałaviek. Hetuju ličbu źnizili da 20 tys. Pavodle taho ž prahnozu, u ZŠA mohuć zahinuć da 2,2 młn čałaviek. «My vielmi ŭvažliva vyvučajem heta, kab zrazumieć, jak była ŭniesienaja takaja papraŭka», — paviedamiła kaardynatar.
U svaju čarhu dyrektar Nacyjanalnaha instytuta alerhičnych i infiekcyjnych zachvorvańniaŭ ZŠA Entani Faučy, vystupajučy na tym ža bryfinhu, znoŭ nie vyklučyŭ, što karanavirus moža stać cykličnaj źjavaj. Da hetaha, na jaho dumku, varta padrychtavacca, u pryvatnaści, nieabchodna stvaryć efiektyŭnuju vakcynu, na što, jak čakajecca, sydzie hod ci paŭtara.
U ZŠA zafiksavana bolš za 85 tys. vypadkaŭ zaražeńnia novym karanavirusam — bolš, čym u luboj inšaj krainie. Pamierli zvyš 1,2 tys. čałaviek.
Kamientary