Mierkavańni

Źmicier Daškievič nazvaŭ try słovy, jakija mohuć skałanuć asnovy siońniašniaj situacyi

Źmicier Daškievič, jaki ŭčora vyzvaliŭsia paśla 20 sutak aryštu, u svaim fejsbuku parazvažaŭ, što rabić dalej u biahučaj situacyi.

Fota Nadziei Bužan

«Stamiŭsia ździŭlacca vyčvarnaj fantazii turemščykaŭ, ale taki ŭžo čas — kožny raz ździŭlaješsia novym adkryćciam. Što ja zrazumieŭ sa svajoj apošniaj Mienska-Žodzinskaj vandroŭki — dna nie isnuje.

Treba ŭzbroicca dumkaj, što napieradzie nas čakajuć niaprostyja časiny, bo łohika luboj złačynnaj systemy adnolkavaja: systema varjacieje bolej i bolej — da samaha svajho skonu.

Zło razburyć samo siabie. Tamu siońnia nam treba nie pra złačyncaŭ dumać, nam treba dumać pra samich siabie, pra našu siamju — nanoŭ narodžanuju našu nacyju.

My ŭsio staralisia abaznačyć siabie, kab dakazać, što nas bolšaść. My abaznačali siabie šmatsottysiačnymi maršami, my abaznačali siabie Ściahami. Ciapier za marš — 30 sodniaŭ, za ściah — 30 sodniaŭ. Usio heta niemahčyma dla abaznačeńnia miljonaŭ. Što tady nam rabić? Zdacca? Nie, ale raźvivacca dalej — nanoŭ narodžanaja našaja nacyja pavinna zahavaryć, zahavaryć na rodnaj movie.

Siońnia spaŭniajecca 26 hod, jak režym razadraŭ Bieł-Čyrvona-Bieły ściah i vynies śmiarotny prysud rodnaj Movie.

Ale voś paŭstała nacyja — i ŭźniała svoj Ściah. Pakul nam było dobra, kali miljony mahli abaznačyć siabie maršami ci ściahami, my nia dumali pra Movu. Ciapier nam kiepska, ciapier my stohniem u bietonnych kamierach i na žaleznych narach, płačam, čytajučy žachlivyja naviny. Ciapier nas niepakoić dumka: što rabić dalej?! Dalej viarnuć sabie rodnuju Movu, jak my viarnuli sabie rodny Ściah!

Siońnia, u 26-ju hadavinu pieršaha antykanstytucyjnaha pieravarotu niachaj kožny patryjot pačnie havaryć.

Kali siońnia miljony prychilnikaŭ pieramienaŭ skažuć u kramie zamiest «spasibo» — «dziakuj», a nabyvajučy žetončyk zamiest «požałujsta» — «kali łaska», a na pracy zamiest «zdravstvujcie» — «pryvitańnie», to tolki hetyja try słovy skałanuć asnovy akupacyjnaj administracyi.

14 traŭnia 1995 hodu, u toj najčarniejšy dzień historyi Biełarusi, mankurty byli pierakananyja, što pieramahli nazaŭždy. Dakažam im siońnia, što pieramahli my, bo što pieramahła Praŭda, bo pieramahła mova Janki Kupały i jahonaje Słova, Słova «Žyvie Biełaruś!».

Čytajcie taksama:

«Dla palityčnych stvaryli paralelnyja ŭmovy ŭtrymańnia». Daškieviču dali 20 sutak

Nasta Daškievič pra ŭmovy ŭtrymańnia muža: Dla palityčnych stvaryli hieta

Kamientary

Vypuścili staršyniu BNF Ryhora Kastusiova12

Vypuścili staršyniu BNF Ryhora Kastusiova

Usie naviny →
Usie naviny

Siezon ahurkoŭ: skarystajcie jaho tak2

U Ivacevičach piensijaniera vychapili z-pad kołaŭ ciahnika litaralna ŭ apošni momant VIDEA

Łukašenka anansavaŭ vyzvaleńnie ciažkachvorych palitviaźniaŭ9

«Heta była prośba prezidenta Rasii». Łukašenka raskryŭ padrabiaznaści abmienu Mikoły Švieca — dyviersanta z Mačuliščaŭ4

Prypiacki nacyjanalny park buduć admysłova zabałočvać, kab adkrucić nazad mielijaracyju jašče XIX stahodździa3

Što najlepšaje dla raźvićcia płavalnych zdolnaściej dziaciej? 

Łukašenka znajšoŭ pryčynu, čamu zachodnija palityki apałčylisia na Biełaruś. Jana nastolki ž niečakanaja, jak i absurdnaja6

Minsk za hod palepšyŭ pakazčyki pa jakaści žyćcia

Łukašenka asipłym hołasam zajaviŭ, što treba pryvieści da ŭłady novych maładych ludziej17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vypuścili staršyniu BNF Ryhora Kastusiova12

Vypuścili staršyniu BNF Ryhora Kastusiova

Hałoŭnaje
Usie naviny →