Vystupaje Uładzimir Ryžkoŭ.

Vystupaje Uładzimir Ryžkoŭ.

U Minsku prachodzić mižnarodnaja kanfierencyja «Biełaruś — Rasija: rakiroŭka ci pierazahruzka?», u jakoj udzielničajuć viadomyja rasijskija i biełaruskija apazicyjnyja palityki.

Jak adznačyli arhanizatary, hałoŭny ŭ naźvie mierapryjemstva «znak pytańnia».

U pieršaj siesii kanfierencyi vystupiŭ viadomy rasijski palitołah i publicyst Uładzimir Ryžkoŭ. Jon vykazaŭ mierkavańnie, što mienavita Biełaruś nie hatova abjadnacca ŭ adnu dziaržavu z Rasijaj. Pavodle jaho prahnozu, praryvu niama i nie budzie, bo krainy majuć roznyja padychody da hetaha abjadnańnia. U suviazi z kryzisam uźnikła iluzija, što Biełaruś chutčej pojdzie na sajuz, ale pa‑raniejšamu prajekt «sajuznaj dziaržavy» znachodzicca ŭ tupiku.

Ryžkoŭ: «Biełaruś i Rasija — jak Francyja i Hiermanija paśla druhoj suśvietnaj vajny»

Uładzimir Ryžkoŭ prapanavaŭ čatyry pryncypy budavańnia dalejšych adnosin.

Pa‑pieršaje, pavodle jaho mierkavańnia, treba pryznać, što Rasija i Biełaruś nieabchodnyja adzin druhomu: Rasija Biełarusi patrebnaja jak bujny partnior, a Biełaruś Rasii jak kraina dla tranzitu,
a taksama jak partnior u hiea‑palityčnych i vajenna‑stratyhičnych adnosinach. «Biełaruś i Rasija — jak Francyja i Hiermanija paśla druhoj suśvietnaj vajny» — adznačyŭ Ryžkoŭ. Druhi pryncyp — nie zhubić taho, što jość, treci — zrabić krok nazad i nie budavać utapičnych prajektaŭ. Čaćviorty pryncyp — budavać adnosiny z ulikam jeŭrapiejskaha faktara.

Karbalevič: «I nieści ciažka, i kinuć škada»

U svaju čarhu biełaruski palitołah Valer Karbalevič adznačyŭ, što sajuz Rasii i Biełarusi — heta mifałahiema, i historyja nie viedaje kanfiederacyi dźviuch dziaržaŭ, jakaja b efiektyŭna pracavała. «Prablema biełaruska‑rasijskich adnosinaŭ nie maje rašeńnia ŭ miežach sajuznaj dziaržavy», ‑‑ adznačyŭ jon. «Kryzis našych adnosinach abumoŭleny roznymi zadačami» — miarkuje Karbalevič.
— Kreml žadaje atrymać kantrol chacia b nad ekanomikaj Biełarusi, a Łukašenka žadaje atrymlivać dapamohu, ale zachoŭvać poŭnuju ŭładu.

Kali b treba było prydumać hierb sajuznaj dziaržavy, to heta byŭ by čamadan biez ručki — i nieści ciažka, i kinuć škada».

Jon taksama abaznačyŭ pryčyny, čamu Rasija nie žadaje adpuskać Biełaruś: vinavaty impierski kompleks i toje, što rasijskaja elita nie žadaje admaŭlacca ad adzinaha sajuźnika, a «Łukašenka virtuozna karystajecca kompleksami Rasii».

Prahnoz Karbaleviča zaklučajecca ŭ tym, što na surjoznaje skaračeńnie subsidyj Rasija nie rašycca. «Dyjałoh viaduć dva aŭtarytarnyja režymy» — adznačyŭ ekśpiert.

Palityki z abodvuch bakoŭ pahadžajucca, što pry ciapierašnich prezidentach abiedźviuch krain intehracyja niemahčymaja.

Siońnia kanfierencyja skončycca a 18‑j.

Paśla abiedu zapłanavyja taksama vystupy Uładzimira Miłava, Barysa Niamcova — z rasijskaha boku, Jarasłava Ramančuka, Leanida Zaiki — ź biełaruskaha.

Volha Žarnasiek

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0