Rasijanie nie źbirajucca źmianiać zvyčku nazyvać našu krainu, jak u savieckija časy.
Z 1 vieraśnia źmianilisia niekatoryja moŭnyja normy ruskaj movy. Adnak, mnohija arfahrafičnyja normy zastalisia starymi, niahledziačy na ich sprečnaść. Savieckaja nazva našaj krainy «Biełoruśsija» zastałasia normaj pravapisu.
Leanid Krysin, namieśnik dyrektara Instytuta rasiejskaj movy imia Vinahradava Rasijskaj akademii navuk, doktar fiłałahičnych navuk, zahadčyk adździełam sučasnaj rasiejskaj movy, prakamientavaŭ zachavańnie staroj normy «Narodnaj haziecie»:
— Pa-rasiejsku treba, kaniešnie kazać «Mołdavija» i «Biełoruśsija». Ale tut, znoŭ-taki, jość palityčny momant, — miarkuje fiłołah. — Dla palityčnaj karektnaści treba ŭžyvać «Mołdova» i «Biełaruś».
Navukoviec upeŭnieny, što pavodle normaŭ rasiejskaj movy treba taksama kazać «na Ukrainie» i «s Ukrainy». «Da nas prychodzili listy z ukrainskanha MZSa i z našaha MZSa, i my adkazvali, što pavodle normaŭ rasiejskaj movy treba kazać «na» i «s». — tłumačyć admysłoviec. — Ale tut, vidavočna, upłyvaje palityčny faktar, i ŭ tekstach, jakija źviazanyja ź pieramovami z ukrainskim bokam i z pryniaćciem niejkich sumiesnych dakumientaŭ, sustrakajecca tolki «v Ukrainie» i «iz Ukrainy». Što z hetym zrobiš? Voś takoje dźviuchmoŭje.
Dla mianie było b dziŭna pračytać — «Hohol rodiłsia v Ukrainie». Usio ž taki «na Ukrainie».