Muzyka Pavieł Michałok na pačatak vajny žyŭ va Ukrainie. Ciapier jon zastajecca tam vałancioram, raskazajuć u repartažy Biełsat.
U Kijeŭ Pavieł pierajechaŭ z 17 žniŭnia 2020 hoda razam z kalehami hurta «Lapis 98».
«Paśla vybaraŭ pačalisia masavyja hanieńni na muzykaŭ, čalcoŭ hurta. Masavyja chapuny maich siabroŭ. Heta było brydka, strašna, adčuvałasia biaśsille i bieznadzioha. Vielmi padłamvała vyjści na niejki pratest, prosta pad łapatkami śviarbieła.
Mnie pieryjadyčna prylatała ad siłavikoŭ, jakija na niejtralnym ci bolš-mienš śvietłym baku, što mianie nie brali, tamu što ja nie aktyŭničaŭ. Ale ja ŭ raspracoŭcy byŭ pastajanna», — raskazvaje Pavieł.
U Kijevie jon pracavaŭ z baćkam Siarhiejem Michałkom. Spačatku byŭ prosta muzykam u hurtach, paśla dyrektaram i tur-mieniedžaram
Za dzień da pačatku vajny Paŭła papiaredzili.
«Chłopcy-atašniki, fanaty «Bruta» pazvanili kala 9-j viečara i skazali, što ŭ Rasii poŭnaja bajavaja hatoŭnaść i zaŭtra a 5-j ranicy 50 na 50, što napaduć», — zhadvaje jon.
Ciapier muzyka z vałanciorami arhanizacyi «Rajon №1» dapamahaje adnaŭlać budynki va ŭkrainskich haradach. Niadaŭna jany jeździli ŭ Hastomiel — ramantavać poštu.
«Ukraina mianie sustreła sardečna, dała pracu, dała prystanišča, znajomstvy, siabroŭ, kachańnie ja tut svajo sustreŭ — biełarusku, my ź joj byli siabrami, a tut u Kijevie zakrucilisia stasunki, — tłumačyć chłopiec, čamu pajšoŭ vałancioram. —
Ja byŭ usio žyćcio davoli apalityčny čałaviek. Mianie nie cikavili padziei na Danbasie, mianie nie cikavili asabliva inšyja vojny. Urok historyi byŭ nie samy moj lubimy ŭ škole. A kali pačalisia nahniatańnia pra vajnu, što Rasija ŭvarviecca na terytoryju Ukrainy, mianie ŭsio heta vielmi zacikaviła».
Pa słovach Paŭła, jaho znajomyja ŭkraincy viedajuć pra represii ŭ Biełarusi.
«Ale heta nieparaŭnalnyja rečy. Pratest, dubinki, vadamioty, śviatłošumavyja hranaty — heta strašna, ale heta nie roŭnia kulam, rakietam, taktyčnaj zbroi, chimičnaj. Heta nie roŭnia masavym rasstrełam, katavańniam, vypalvańniam vačej, hvałtavańniam. Tamu ja razumieju ich azłoblenaść, kryŭdu ŭ adnosinach da biełarusaŭ».
Kamientary
nu čto ž - vidimo eto jeho urovień...
michałok davno užie nie živiet v Biełarusi
i nie znajet možiet byť, ŝo my davno užie
nie
hopniki
jeho vozmožno vsie jeŝie smotrit...
i vdochnovlajetsia takoj pustotoj...