Ekanomika22

«Budzie praściej zakryć spravu ci syści ŭ cień, čym pracavać jak jurydyčnaja asoba». Što čakaje drobny biznes z nastupnaha hoda? 

Na niadaŭniaj naradzie Alaksandra Łukašenki z pradstaŭnikami ŭrada abmiarkoŭvali viadzieńnie drobnaha biznesu ŭ krainie. Minekanomiki anansavała novy prajekt zakona dla IP. Tłumačym, čym niebiaśpiečnyja prapanovy dla pradprymalnikaŭ.

Jakija źmieny ŭžo adčuli na sabie IP?

Značna pavyšać padatkovuju nahruzku na IP i samazaniatych pačali z 1 studzienia biahučaha hoda. Tady staŭki adzinaha padatku ŭ zaležnaści ad vidaŭ dziejnaści vyraśli ŭ 2-4 razy, taksama z 5 da 6% padniali staŭku padatka pry vykarystańni sproščanaj sistemy padatkaabkładańnia (dalej SSP). Ale mnohich IP pazbavili mahčymaści pracavać pa SSP. Tamu bolšaść z tych, chto da 2022 mieŭ mahčymaść płacić padatki ŭ pamiery 5% ad abarotu, byli vymušany pierajści na padachodny padatak sa staŭkaj 16%.

Hetyja zachady pryviali da taho, što ŭ 2022 hodzie zaŭvažna pavialičylisia pastupleńni ŭ biudžet ad IP. Paśla ŭviadzieńnia źmienaŭ niekatoryja katehoryi pradprymalnikaŭ pavialičyli vydatki na padatki ŭ 2,6 raza! Zaŭvažna, što pavialičeńnie adličeńniaŭ u biudžet adbyvałasia na fonie skaračeńnia ahulnaj kolkaści pradprymalnikaŭ. Sam Łukašenka nie chavaje, što hałoŭnaja meta — nie raźvićcio i padtrymka małoha biznesu, a ŭzmacnieńnie kantrolu i pavialičeńnie pastupleńniaŭ u biudžet ad IP.

Što budzie dalej?

Niahledziačy na toje, što kolkaść pradprymalnikaŭ u krainie praciahvaje skaračacca, ułady źbirajucca i dalej trymać kurs na pavialičeńnie padatkovaj nahruzki.

Tak, užo z 1 studzienia 2023 hoda budzie poŭnaja zabarona na vykarystańnie SSP dla IP. Paralelna z hetym, ułady płanujuć pavialičyć staŭku padachodnaha padatku z 16 da 20%. A z 2024 hoda — z 20 da 25%. Taksama płanujuć skaracić pieralik vidaŭ dziejnaści z adzinym padatkam, a jahonyja staŭki pavialičyć ŭ paŭtara-try razy (chacia tolki ŭ pačatku hetaha hoda ich istotna padniali).

Dobraachvotna-prymusovaja transfarmacyja ŭ jurydyčnuju asobu

Inšaja zajava Łukašenki z narady, jakaja vyklikaje apasieńni, — stvareńnie pradprymalnikam stymułu da transfarmacyi ŭ jurydyčnuju asobu. Ale pa ŭłasnym žadańni mała chto z pradprymalnikaŭ zachoča pieraŭtvaracca ŭ jurydyčnuju asobu, navat z ulikam taho, što arhanizacyjam dazvolena nadalej pracavać pa SSP. 

Reč u tym, što adkryćcio jurydyčnaj asoby (čaściej za ŭsio ŭ vyhladzie TAA), niasie za saboj šerah dadatkovych nahruzak, jakija mohuć akazacca nie pa siłach dla bolšaści IP. 

Dla adkryćcia jurydyčnaj asoby treba mieć ustaŭny fond, statut arhanizacyi, a taksama jurydyčny adras, dyrektara i buchhałtara. Pryčym kali dyrektaram arhanizacyi moža być jaje zasnavalnik, to buchhałtaram musić być asobny čałaviek. 

Vynikaje, što ŭ vypadku transfarmacyi biznesu ź IP u TAA u pradprymalnika ŭźnikaje šerah novych vydatkaŭ, takich, jak arenda ofisa (biez damovy arendy vam nie zarehistrujuć firmu), zarpłata buchhałtaru i nie tolki.

Naturalna, što ŭ jurydyčnaj asoby bolš składany dakumientazvarot i padatkovaja nahruzka. Buchhałtary kažuć, što navat z ulikam taho, što ŭ jurasob zastajecca mahčymaść pracavać pa SSP i płacić pdatak u pamiery 6% ad abarotu, u vyniku padatkovaja nahruzka składaje kala 20%. 

«Usie hrošy, jakija jość na rachunku ŭ IP, možna biez prablem i dadatkovych vydatkaŭ pieravieści na asabisty rachunak. U jurasob takija funkcyi niedasiažnyja. Hrošy, jakija zastajucca na rachunku arhanizacyi, možna vyvodzić tolki ŭ jakaści dyvidentaŭ. Rabić heta možna raz u kvartał, pry hetym spłaciŭšy 13% padachodnaha padatku.

Taksama treba nie zabyvać, što ŭ jurasoby na rachunku zaŭždy musiać zastavacca peŭnyja srodki, tamu zabrać usie hrošy pad nul usio adno niemahčyma», — kamientuje buchhałtarka. 

Praz zarpłatu dyrektara biznesmien moža atrymlivać hrošy štomiesiac, nie čakajučy nastupnaha kvartała, ale tut jość niuans. Ad pieraličanaj sumy treba adličvać 35%, jakija pojduć u FSAN.

Jašče adzin dadatkovy «bonus» dla jurasoby — prafsajuzy, u jakija treba adličvać 1% ad zarpłaty. Drobnamu biznesu davodzicca dałučacca da ŭžo insnujučych prafsajuznych arhanizacyj, a bolš bujnym — stvarać ułasnuju jačejku. 

Aproč vyšej zhadanych niezručnaściaŭ, jurysty źviartajuć uvahu na toje, što ŭ jurydyčnych asob bolš adkaznaści, vyšejšyja štrafy za parušeńni, a taksama bolš praciahłaja i składanaja pracedura likvidacyi. 

Pradstaŭniki biznesu miarkujuć, što pad administracyjnymi stymułami dla pieravodu drobnaha biznesu ŭ šerahi jurydyčnych asob buduć chavacca zabarony i abmiežavańni dla IP.

«Vierahodna, nas čakaje niejki śpis vidaŭ dziejnaści, jakimi možna budzie zajmacca tolki jurydyčnym asobam, abo ŭłady zabaroniać IP brać ludziej na pracu ci źmienšać maksimalnuju kolkaść najomnych supracoŭnikaŭ z troch da adnaho. Niešta padobnaje ŭ nas užo było, kali IP mieli prava brać na pracu tolki blizkich svajakoŭ.

U lubym vypadku, nie adzin pradprymalnik, jaki maje drobny biznes i pracuje adzin ci maje 1-3 supracoŭnikaŭ, pa ŭłasnym žadańni nikoli nie stanie adkryvać dla hetaha TAA. Bo ŭ bolšaści vypadkaŭ budzie praściej zakryć spravu ci syjści ŭ cień, čym pracavać jak jurydyčnaja asoba, kali ŭ ciabie niejki drobny biznes», — miarkuje pradprymalnik.

Nie tolki pavialičeńnie padatkovaj nahruzki

Pavieličeńnie padatkovaj nahruzki i poŭny ban na pracu pa SSP — nie adzinyja novaŭviadzieńni, jakija čakajuć IP z 1 studzienia 2023 hoda. Z nastupnaha hoda nabyvajuć siłu źmieny ŭ zakanadaŭstvie, zhodna ź jakimi istotna skaračajecca śpis IP, jakija mieli lhoty pa adličeńniam u FSAN. 

Raniej płacić adličeńni ŭ FSAN na doabraachvotnaj asnovie mahli, naprykład, tyja IP, jakija paralelna pracavali na inšaj pracy, bo za ich unioski rabiŭ najmalnik. Z 2023 hoda takoj mahčymaści bolš nie budzie. Pamier uznosaŭ u FSAN — 35% ad minimalnaj zarabotnaj płaty. Minimalnaja suma za 2021 hod skłała 1705 rubloŭ.

U śpisie lhotnikaŭ zastajucca:

— piensijaniery;

— studenty siarednich śpiecyjalnych navučalnych ustanoŭ i VNU, jakija atrymlivajuć adukacyju na dzionnaj formie navučańnia;

— atrymalniki dapamohi pa dohladzie dziciaci va ŭzroście da 3 hadoŭ.

Kamientary2

  • Nikohda takoho nie było i vot
    12.09.2022
    Očievidno eto očieriednoj udar po «svobodnoj» prosłojkie obŝiestva v stranie - biźniesu. Snačała vsiech vytołknuť v tień, potom posadiť na kriučok i posiejať jeŝio bolšij strach. Eto kłaśsika. No budiem nadiejaťsia, čto s našiej Nacionalno-Osvoboditielnoj Armijej s etim okkupacionnyje riežimom budiet pokončieno i strana načniot žiť normalno, a nie kak vsie eti hody
  • Što-što, ničoha !
    12.09.2022
    Ničoha z drobnym biznesam nia zdarycca. Paharšeńnie samaadčuvańnia adbudziecca ŭ bujnoha biznesa. Stan drobnaha ŭ bolšaj stupieni zaležyć ad pakupalnickaj zdolnaści nasielnictva. Voś hetym pytańniem i pierajmajciesia, bo ŭ im adkaz na pytańnie.

Ciapier čytajuć

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

«Zachvareŭ? Idzi ŭ chram». Andrej Lemiašonak raskazaŭ, jak zaražaŭ ludziej na Vialikdzień 2020 hoda20

MZS Ukrainy pra pucinskaje pieramirje: Budziem hladzieć na dziejańni, a nie na słovy

Uitkaf jašče raz sustreniecca z pradstaŭnikami Rasii

Zialenski zajaviŭ pra rasijskija drony va ŭkrainskim niebie paśla abjaŭleńnia pucinskaha pieramirja

Ukraina i Rasija praviali pierad Vialikadniem bujny abmien vajennapałonnymi2

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić